Previerka generálnej prokuratúry (GP) ukázala alarmujúcu situáciu v reedukačných zariadeniach na Slovensku. Kontroly prebiehali neohlásene v trinástich zariadeniach.
Deti v nich majú menšie práva než dospelí odsúdení vo väzení a stav centier umožňuje sexuálne násilie alebo iné protiprávne konania, dokonca opakované. Problém je aj v hygienických a priestorových podmienkach.
Na vyše desaťročný probléme reedukačných centier poukázala aj sociálna poradkyňa Natália Blahová. Podieľala sa tiež na odhalení skutočností v kauze Čistý deň.
Blahová o kauze Čistý deň: Obávam sa, že sa to nikdy neskončí Čítajte Čo hovoríte na náhle zistenia GP ako človek s niekoľkoročnou praxou?
Je veľmi zvláštne, že až teraz sme sa začali čudovať nad tým, čo sa tam deje. Všetci kompetentní to vedeli už veľmi dávno a nikto s tým nič neurobil. Jednotlivé prípady, ktoré vychádzali v priebehu posledných rokov na povrch, boli bagatelizované ako zlyhania jednotlivcov. No na Slovensku sú reedukačné centrá dlhodobým a systémovým problémom.
Súvisiacimi prípadmi sa zaoberám vyše desať rokov. Aj keď táto správa prokuratúry prichádza neskoro, som za ňu vďačná, lebo v jednom dokumente je zhrnuté všetko podstatné.
Ten obraz pripomína zábery detských domovov z postkomunistického Rumunska, nad ktorými plakal celý svet. Dnes sa však píše rok 2024 a hovoríme o krajine, ktorá je súčasťou Európskej únie a signatárom všetkých zásadných ľudsko-právnych dohovorov. Tých dohovorov, ktoré boli kompletne porušené a práva maloletých detí boli a sú bezohľadne pošliapané.
V článku sa dozviete:
- Čo si o probléme reedukačných centier (RC) myslí sociálna poradkyňa,
- o prípadoch ktoré skončili kvôli reedukačným centrám fatálne,
- ako by sme mali tento problém podľa nej riešiť,
- či má rodič šancu, ak súd rozhodne o umiestnení dieťaťa v RC,
- prečo sa vlastne deje, že aj v celku normálne deti, skončia v reedukačnom centre,
- či vôbec existuje šanca, túto niekoľkoročnú situáciu vyriešiť.
Máme tu 400 detí, ktoré niečo vyparatili, chodili za školu, alebo majú poruchy správania, či psychiatrický problém. Potrebujú našu ochranu a pomoc. No dostali týranie a ploštice. Namiesto individuálneho prístupu červené a čierne body, namiesto podpory tresty.
Paradoxom je, že týmto zariadeniam sa hovorí polepšovne, no z takýchto podmienok môžete vyjsť iba pohoršení.
Ako hodnotíte návrh na vytvorenie pracovných skupín, ktoré by tento problém mali riešiť?
Pracovné skupiny boli založené už niekoľkokrát a nedospeli k ničomu. Riešenie je vecou ráznych rozhodnutí. Som presvedčená o tom, že v prvom rade treba presunúť reedukačné centrá pod rezort sociálnych vecí, kde platia pre zariadenia oveľa prísnejšie pravidlá.
Ide o 400 detí a to z globálneho hľadiska naozaj nie je veľa. Ak by boli premiestnené pod Centrá pre deti a rodiny, mohli by tvoriť špecializované výchovné skupiny. Tie existujú aj v súčasnosti, môžu tam byť deti s problematickým správaním alebo s psychiatrickými diagnózami. Všetko ide, len k tomu treba vôľu. Zmena musí prísť okamžite, lebo tu ide o týranie detí štátom.
Niektorí sú napriek šokujúcim zisteniam k tejto téme ľahostajní, pretože majú pocit, že sa to týka len problémových detí. Je to naozaj tak?
Môže sa to stať hocikomu. Stačí, ak ktokoľvek nezvolí správny prístup, nepoužije vhodné nástroje a možnosti na prácu s dieťaťom a vyeskaluje problém tak, že sa dostane pred kuratelu a pred súd a dieťa skončí v zariadení. A môže tam zostať až do 18 rokov. Príčinou môžu byť nediagnostikované psychiatrické problémy, sociálne problémy rodiny alebo poruchy správania či pozornosti u dieťaťa, ktoré neboli podchytené.
Tieto deti nepatria do reedukačného centra, ale do starostlivosti odborníkov – špeciálnych pedagógov, psychológov, psychiatrov. A samozrejme často sú v reedukačných centrách deti z detských domovov.
Ako to myslíte?
Je to už starý problém. Keď je v skupine dieťa, ktoré vychovávatelia nedokážu zvládnuť, pošlú ho na diagnostiku alebo do reedukačného centra. Za týchto podmienok to však deťom nepomôže. Môže im to iba uškodiť.
Viete opísať nejaký príklad, kedy boli následky umiestnenia v reedukačnom centre doslova fatálne?
Poznám dva takmer identické prípady. V jednom prípade chlapca, ktorý sa dostal do zlej partie. Chlapci čosi ukradli v obchode. Prípad sa dostal ku kolíznemu opatrovníkovi. Ten odporučil reedukačné zariadenie. Celý nasledujúci rok bol chlapec doma.
Partie sa striasol, doma ani v škole s ním už neboli žiadne problémy. Po roku od incidentu ho polícia prišla vyzdvihnúť do školy. Odviezli ho do reedukačného zariadenia. Aký reedukačný zmysel mal takýto oneskorený zásah je nepochopiteľné. Chlapec sa pri prvej možnosti dostal zo zariadenia a siahol si na život.
