SENICA. Eseročka SETECO z Lakšárskej Novej Vsi vyhlásila koncom roka 2023 zámer vybudovať zariadenie na zhodnocovanie odpadov termochemickým procesom.
Mesto Senica a obyvatelia nesúhlasia. Proti spaľovni plastov zverejnili petíciu. Podľa konateľa spoločnosti však primátor Senice Martin Džačovský ľudí zavádza.
Juraj Tekula tvrdí, že nechce budovať spaľovňu a do sporu zapojil právneho zástupcu. Mesto sa bráni.
Primátora obviňuje z klamstva
Tekula argumentuje, že neplánuje postaviť žiadnu spaľovňu plastov, ako uvádza petícia a primátora Senice obviňuje zo šírenia lži. Avizoval, že spomínaný problém už rieši právne.

"Chcel by som vyvrátiť pomenovanie spaľovňa plastov. Pán Džačovský už dostal cez Vianoce obsielku od právnika, nakoľko šíri nepravdu. Je to na trestné oznámenie. Absolútne sa nejedná o spaľovňu," povedal.
Spomenul, že projekt bude stáť nemalé peniaze a považuje ho za startup pre budúce generácie. "Nemám dôvod klamať. Chcem urobiť niečo, čo má pridanú hodnotu. Nechceme robiť konkurenciu technickým službám," dodal.
Podľa Tekulu šíri Džačovský poplašnú správu a poškodzuje meno jeho spoločnosti.
V článku sa dozviete:
- Z čoho konateľ obviňuje primátora,
- ako reagovalo mesto na toto obvinenie,
- prečo mesto zámer odmieta,
- aký je rozdiel medzi spaľovaním a štiepením odpadu.
Tatiana Moravcová, hovorkyňa mesta, reagovala na obvinenia týkajúce sa použitého názvoslovia v petícii, vysvetlila, že problemagtiku preberali s kompetentnými odborníkmi.
"Po komunikácii s odborníkmi na túto problematiku použitý pojem zodpovedá skutočnosti," povedala.
Tekula tvrdí, že petíciu už na základe právnika z jednej z petičných stránok dokonca stiahli. Moravcová však vysvetlila, že petíciu stiahli z portálu peticie.com, pre technické nezrovnalosti. Na tejto stránke nemohla spĺňať náležitosti, aby mohla byť považovaná za petíciu.
Negatívny postoj mesta
Vedenie mesta považuje plánovaný zámer za vážny zásah do ekologickej stability územia so značným negatívnym vplyvom na kvalitu života obyvateľov v Senici a blízkom okolí.
"Je vo verejnom záujme, aby táto činnosť nebola v našej lokalite realizovaná a preto žiadame o nepovolenie tejto činnosti,“ zhrnula Tatiana Moravcová.
K zámeru mesto Senica oficiálne zaujalo negatívne stanovisko.
„Naše mesto si v minulosti so Slovenským hodvábom chemický priemysel dostatočne užilo. Myslím si, že máme dostatok spoločností, napríklad pre Mahle sa dokončuje nová hala a pripravujú sa ďalšie menšie spoločnosti, ktoré dokážu poskytnúť dobrú prácu. Nepotrebujeme ďalšie riziko záťaže pre naše životné prostredie a k tomu prispôsobujeme naše vyjadrenia k projektovým zámerom či vyjadrenia k vplyvom na životné prostredie," povedal Džačovský.
Pripravili petíciu, ktorú vyhodnotili ako jeden z vhodných nástrojov v úspešnom boji voči tomuto zámeru.
Členmi petičného výboru je Martin Džačovský, Marek Štítny a Mária Gavorová. Prostredníctvom podpisu petície tak môžu občania vyjadriť svoj nesúhlas so zámerom spoločnosti.
Spaľovňa má vyrásť v južnej časti Senice - Kaplinské pole alebo v ktorejkoľvek inej lokalite v katastri Senice a Kunova. Občania však majú k dispozícii aj papierové petičné hárky na informáciách mestského úradu.

Rozdiel medzi spaľovaním a štiepením
Štúdia ministerstva životného prostredia z roku 2020 uvádza, že koncentrácie toxických látok v odpadoch zo spaľovní sú významným problémom, ktorý nie je stále v EÚ dostatočne regulovaný a vyriešený.
Látky, ktoré sa pri spaľovaní uvoľňujú, nepríjemne zapáchajú, dráždia sliznice horných dýchacích ciest, vedú k bolestiam hlavy alebo pôsobia ako nervový jed.
Plasty sú obohatené rôznymi látkami, ako sú zmäkčovadlá, farbivá a stabilizátory. Tie často obsahujú ťažké kovy - hlavne kadmium a zinok. Pri spálení sa ťažké kovy uvoľňujú do ovzdušia a zostávajú v popole.
Pri nedokonalom horení plastov vzniká taktiež veľa oxidu uhoľnatého (CO). Emisie z klasickej spaľovne odpadov sú síce škodlivé, no treba dodať, že v zásade menej, než ich spaľovanie v domácnostiach.
Juraj Melichár z organizácie Priateľov Zeme-CEPA tvrdí, že spaľovne odpadov nemajú dostatočne vyriešené všetky problémy ani s emisiami do ovzdušia.
Poukazuje na to aj nedávny výskum z Holandska. "Dvojročné meranie toxických karcinogénnych dioxínov v novej modernej spaľovni komunálnych a priemyselných odpadov v meste Harlingen preukázalo, že krátkodobé tzv. diskontinuálne meranie, aké sa pre spaľovne odpadov v súčasnosti požíva vo väčšine európskych krajín vrátane Slovenska je nepresné a podceňuje skutočné emisie týchto nebezpečných látok do ovzdušia. Pri dlhodobom meraní často táto moderná spaľovňa odpadov prekračovala zákonné limity pre dioxíny," dodal.
Spaľovne komunálnych odpadov potrebujú konštantný prísun veľkého množstva odpadov, preto spravidla pôsobia proti snahám o rozvoj prevencie a recyklácie odpadov alebo k ich zanedbávaniu.
"Podľa hierarchie odpadového hospodárstva je najhoršou možnosťou skládkovanie, druhou najhoršou, je energetické využitie odpadu, vyššie postavenými sú recyklácia, príprava na opätovné použitie a najlepšou možnosťou je predchádzanie vzniku odpadov," vysvetlil.
Recyklácia podľa jeho slov spotrebúva menej energie a predstavuje nižšiu environmentálnu záťaž ako spaľovanie s využitím energie z odpadov.
"Tento záver platí pre rôzne vplyvy na životné prostredie vrátane globálneho otepľovania, acidifikácie, eutrofizácie, znečisťovania ovzdušia, toxicity," povedal.
Hlavným dôvodom podľa neho je, že benefity z recyklovaných materiálov sú väčšie ako dodatočná energetická a environmentálna záťaž súvisiaca s triedením odpadu, zariadeniami na recykláciu a dopravu spracovaných materiálov na trhy.

Recyklácia podľa neho šetrí viac energie než získavame energetickým využitím odpadov: "Spaľovne komunálnych odpadov môžu byť ekonomicky zlým rozhodnutím aj v oblasti odpadového hospodárstva. Napríklad intenzívnejší separovaný zber pre recykláciu, kompostovanie bioodpadov - ich anaeróbna digescia, doplnené modernou technológiou úpravy odpadu materiálové zhodnocovanie a biologická úprava (MRBT) môžu byť nákladovo lepším riešením," skonštatoval Melichár.
"Spaľovne odpadov s využitím energie (ZEVO) v Európskej únii majú už dnes viac než dvojnásobne väčšiu uhlíkovú intenzitu než priemer energetického mixu v EÚ a tento rozdiel sa bude pokračujúcou dekarbonizáciou ďalej zväčšovať," vysvetlil.
Každá takáto prevádzka musí mať potrebné povolenia vyplývajúce z platnej legislatívy.
Z ministerstva ubezpečili, že zámer spoločnosti vybudovať zariadenie na zhodnocovanie plastových odpadov termochemickým procesom v Senici, bude riadne posúdený v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
Tento spomenutý proces podľa Tekulu znamená pomalú depolymerizáciu, ktorá využíva pokročilú techniku trojzónového indukčného ohrevu reaktoru. V skratke - plasty zo separovaného odpadu reaktor rozloží na atómy, následne na molekuly.
"Náš reaktor nevytvára žiadny CO2, nemá žiaden komín, čiže nie je to žiadna spaľovňa," zhrnul Juraj Tekula.
Väčšie molekuly sa skvapalnia a menšie sa premenia na plyn. Tým chcú poháňať kogeneračnú jednotku, aby bola energeticky nezávislá.