ZÁVOD/ KEŇA. Záhorák Tomáš Rusňák v rámci dobrovoľníctva žije už roky v zahraničí. Vybral sa do Južného Sudánu aj Rwandy.
Aktuálne žije v Keni v slame a pomáha chlapcom v Centre Filipa Neriho v meste Kisumu. Centrum vzniklo pod záštitou profesora Vladimíra Krčméryho, Rusňák stál pri jeho zrode.
Musel sa naučiť rôzne veci, od zašívania rán, cez trhanie zubov, až po zvládnutie pôrodu. Vlastné deti nemá, no vychováva desiatky chlapcov v Keni. Cíti sa tam už ako doma.
Skaličanka žije na Bali. Trénuje profesionálnych surferov, jej cieľom sú olympionici Čítajte Ako ste sa ocitli v zahraničí v úlohe dobrovoľníka?
Som vyučený kuchár, keď som bol mladší, nikdy by mi ani nenapadlo, že pôjdem do Afriky. Som veriaci a v roku 2008 som šiel na stretnutie Svetové dni mládeže do Austrálie. Tam som stretol ľudí s veľkým nadšením. Získal som nové kontakty. V Trnave som sa stretol so Saleziánmi, ktorí na workshope lákali ľudí na misiu do Afriky. Vždy som si myslel, že chcú len doktorov a múdrych ľudí. Napokon som sa prihlásil do dobrovoľníckej prípravy, ktorú organizujú Saleziáni. Potom som šiel do Južného Sudánu, kde som bol rok.
V článku sa dozviete:
- Ako sa Tomáš Rusňák dostal do Afriky,
- šokujúce aj úsmevné zážitky,
- čo všetko sa musel naučiť,
- o zrode Centra Filipa Neriho,
- ako pomáha deťom v Keni,
- či ho majú ľudia radi,
- z čoho žije a či mu nechýba Slovensko.
Vrátil som sa domov, no zostala vo mne túžba vrátiť sa do Afriky. Chcel som sa však zdokonaliť v angličtine, tak som vycestoval do Londýna. Tam som strávil približne desať mesiacov, kde som cez deň pracoval a večer študoval.
Medzitým som sa spojil s profesorom Krčmérym, že už som bol v Sudáne a chcel by som ísť do Afriky. Napísal mi, že keď som bol v Južnom Sudáne, už môžem ísť všade. Nejakú dobu to však trvalo. Potom ma poslali do Rwandy do horskej nemocnice, kde som bol tiež takmer rok. Zažil som aj silné veci.
Raz sa mi stalo, že v noci prišla pani s rozrezanou tvárou, urobil jej to manžel. Museli sme jej tú tvár zošívať.
Čo ste robili v Rwande?
Profesor veľmi rád staval nemocnice tam, kde neboli. Tak to bolo aj s touto odbočkou vysoko v horách, bola pre chudobnejších, aby nemuseli za starostlivosť platiť. Nie som lekár, no naučil som sa obväzovať a zošívať rany či dávať injekcie. Mám za sebou aj dva pôrody. Aktuálne už tú nemocnicu prevzala vláda.
Aký bol váš prvý pôrod?
