Pojem obezita je všeobecne známy, ľudia si však zväčša predstavia ľudí s výraznou nadváhou, hoci to tak podľa odborníkov vôbec nemusí byť. Existuje totiž aj skrytá obezita. Lucia Chalupková spolu s manželom Jakubom už takmer desať rokov pomáhajú ľuďom riešiť ich zdravie, ale aj problémy s váhou.
"Máme v sebe zakorenené, že čím sme tučnejší, tým sme chorľavejší a tak si myslíme, že keď nie sme úplne tuční, nič nám nehrozí. No nie je to tak," upozorňuje Lucia.
Nepodporuje diéty a prehrešky jej nevadia, ak sú s mierou. O zdravom životnom štýle by sa podľa nej mali vzdelávať už deti od ranného veku života.
Lekári niekedy nazývajú obezitou aj miernejšiu nadváhu. Väčšina takýchto ľudí sa ani ako obézni necítia, ani tak nevyzerajú. Ako to vlastne je, kedy už môže človek hovoriť o obezite?
Čo sa týka obezity ako takej, existuje aj skrytá obezita, ktorá nemusí byť viditeľná. Často ju odhalí bioimpedančné meranie, ktoré sa reálne pozrie do zloženia tela. Reálne sa mi občas stane, že normálne vyzerajúca žena má nízke percento svalovej hmoty a v pomere výšky a váhy má tuk vysoké percento. Vtedy hovoríme o skrytej obezite, keď je tam nepomer tuku a svalstva. Ak je prekročená hranica tuku, ktorá je pre telo ešte nie záťažou, už môžeme hovoriť o skrytej obezite. Často sa týka viscerálneho tuku, ktorý je v brušnej dutine.
Mnohokrát človek nemusí byť objemný, no môže mať vysoký objem tuku a tvrdé vystupujúce bruško mimo tehotenstva. Je to však veľmi individuálne. Na prvý pohľad sa to nedá správne zhodnotiť. Môže sa stať, že muži, ktorí v minulosti cvičili, teraz vyzerajú tučne. Majú však stále vysoké percento svalovej hmoty a nie sú na tom tak zle, ako niekto, kto vyzerá chudšie, ale má vyššie percento tuku.

Je u nás trend obéznych ľudí alarmujúci, alebo je to v norme, ako to vnímate?
Nikde na svete to zrejme nie je v norme. V Amerike je to už skôr norma, u nás je veľa ľudí s nadváhou, možno však nie v úplne alarmujúcich číslach. U nás je problémom skôr zdravotný stav ľudí, než samotná obezita. Vnímam skôr to, že ľudia sú veľmi nezdraví. Často sú to ľudia, ktorí nemajú až tak veľkú nadváhu. Máme v sebe zakorenené, že čím sme tučnejší, tým sme chorľavejší a tak si myslíme, že keď nie sme úplne tuční, nič nám nehrozí. No nie je to tak.
V článku sa dozviete:
- Či môže za obezitu ľudí lenivosť,
- čo je najčastejšou príčinou jej vzniku,
- ako sa jej dá zabrániť,
- ako sa dá proti tomuto ochoreniu bojovať,
- čo je na vyzdravení najťažšie,
- ako sa čo najrýchlejšie dostať do formy po sviatkoch,
- prečo sú diéty nebezpečné,
- na čo si dať najväčší pozor.
Sú dve kategórie ľudí, ktorí môžu mať rovnakú váhu, no rozdielny spôsobom života. Jeden môže rád a veľa papať, ale vyvážene a ďalší sa môže stravovať úplne zle a je bez pohybu. Ten druhý je na tom horšie. Hoci na prvý pohľad sú to dvaja úplne rovnakí ľudia.
Mnoho ľudí rieši veľa zdravotných problémov vo veľmi nízkom veku.
Je to tým, že ľudia nemajú na seba reálne čas, alebo je to skôr o lenivosti?
Úplne prvá vec, kde to zlyháva, je nutričná negramotnosť obyvateľstva. Ak niekto nemá informácie, logicky nič nemôže porovnávať a zamýšľať sa nad tým. Ľudia zväčša robia to, čo sa naučili v mladosti. Staršia generácia sa tam možno dostala nevedomky. Nikto ich nutrične nevzdelával a neuvedomovali si, čo sa postupne deje. To, čo zjeme, vplýva na náš výzor, ale aj zdravie. Sme to, čo jeme.
Ak by sme si dávali každý deň do jedla malú dávku jedu, nepocítime to okamžite, no nevedeli sme to. Nie je to naša vina, pretože sme o tom nevedeli. Treba urobiť zmenu. Osveta sa síce začína diať, no stále je to tak, že sa ľudia k informáciám dostanú len vtedy, ak ich vlastne vyhľadať chcú.
Ešte stále existujú ľudia, ktorí nevedia, že je nezdravé kúpiť dieťaťu energetický nápoj. A čo sa týka lenivosti. Ak človek vie že by so sebou mal niečo robiť, už to nie je o nedostatku času, ale o rozhodnutiach. Ľudia si neuvedomujú, že keď si nevedia na seba nájsť čas, v budúcnosti si ho už budú musieť nájsť a zrejme nie príjemným spôsobom.
Prečo je obezita pre ľudí taká nebezpečná?
Je to 50 na 50. V dnešnej dobe už aj ľudia, ktorí nie sú obézni, sú na tom zle zdravotne. Nebezpečnejší než samotná obezita je skôr nezdravý životný štýl. Odpoveď je však zároveň aj veľmi jednoduchá, obezita rapídne skracuje dĺžku a kvalitu života. Je veľký rozdiel vychutnávať si napríklad posledných 20 rokov života, keď vám nie je dobre a keď vám je dobre. Obezita zväčša prináša metabolický syndróm a rôzne chronické ochorenia. Ak sa raz človek dostane do kolotoča lekárov a liekov, môže to viesť až k predčasnej smrti.
Často si povieme, že sme dostali cukrovku či infarkt. My sme ich však nedostali ako darček, ale privodili sme si ich nesprávnou životosprávou.
Ako sa dá obezite zabrániť, respektíve ako do nej nespadnúť?
Vzdelávaním a šírením informácií. Pretože, keď o niečom nevieme, nemáme možnosť to zmeniť. Rovnako, ako si následky rozhodnutí neuvedomuje malé dieťa. V tomto ohľade by sa mali vzdelávať už deti od raného veku života. V tomto je napríklad školský systém nedostatkový.
Mnoho ľudí rieši sviatočné prejedanie sa diétami, sú aj také, ktoré sú vyslovene nebezpečné?
Nie je to v poriadku. Už len slovo diéta naznačuje, že má isté časové ohraničenie. Človek sa zväčša po istom čase vráti k starým návykom a nastane jojo efekt. Diéty nikdy reálne fungovať nebudú. Veľakrát si ľudia neuvedomujú, že sú to zásahy do ich tela. Pretože si reálne menia hladinu hormónov, metabolizmus, črevný mikrobióm a z dlhodobého hľadiska sa tak dajú vypestovať rôzne alergie, intolerancie či hormonálnu nerovnováhu. Naše telo miluje stereotyp. Je lepšie mať mierne nezdravší stereotyp, ako ísť z extrému do extrému. Veľa diét sú často iba trendy, ktoré vybuchli niekde na sociálnych sieťach. Aktuálne mnohí odborníci propagujú v prvom rade zdravý životný štýl. Pretože, ak by niečo fungovalo ako rýchla skratka, robíme to všetci a stále.
Musím však dodať, že ak sa diéta uskutočňuje výlučne kvôli zdravotnému stavu a pod dohľadom nutričného poradcu, je to zase iná situácia.
Na čo si dať najväčší pozor?
Je to veľmi ťažká otázka. Laik, ktorý nepozná základy výživy a fungovania tela, by si mal dať pozor už len pri slove diéta. Najlepšie je nediétovať vôbec.
Čo hovoríte na pôst či prerušovaný pôst?
Je to špecifická forma stravovania. Častokrát sa v súvislosti s týmto stretávame s argumentmi, že takým spôsobom života sa žilo aj v minulosti. No my nepracujeme tak, ako sa pracovalo v minulosti a nejeme jedlá z tých istých surovín, ako jedli ľudia v minulosti. Bola úplne iná doba. Ľudia sa najedli a pracovali, potom sa najedli až keď zapadlo slnko, nevedeli mať inakší život a možno, keby mali možnosť dať si medzitým banán, dali by si ho a robili by veci inak. Pôst je nevhodný pre veľké množstvo ľudí. Tento štýl stravovania zväčša využívajú muži, pretože majú iný metabolizmus. Pohlavia majú rôzne nutričné nároky. Občasný pôst však nie je na škodu, keď chcem tráveniu odľahčiť, alebo sa poriadne vyprázdniť. Keď sa však budeme stravovať zdravo, nebudeme mať dôvod na pôst.
Z akých dôvodov vás ľudia vyhľadávajú, je to zo zdravotných dôvodov, alebo skôr z estetických, že chcú byť o niečo ľahší a tým aj krajší?
Väčšinou je to preto, lebo chcú schudnúť. Sme veľmi aktívni na sociálnych sieťach, ľudia na to reagujú. V konečnom dôsledku však od nás odchádzajú s tým, že si polepšili zdravotne a zisťujú, že to je pre nich dôležitejšie ako ich váha.
Oslovujú vás klienti aj opätovne, že schudnú a po čase do toho však padnú znova?
Stáva sa to často a je to úplne normálne. Človek si potrebuje porovnať, aké je cítiť sa lepšie aj horšie. Potom si môže uvedomiť, čo chce a čo nie. Tí, ktorí sa vrátia, už potom nikdy so zdravým životným štýlom neprestanú.
Pracujete aj s deťmi, alebo len s dospelými klientmi?
Najčastejšie sú to ženy. Manžel má však veľa klientov mužov. Som otvorená aj možnosti pracovať s deťmi, dochádza však často k situácii, že snaha stroskotá na tom, že ak chcú rodičia riešiť dieťa, musí sa riešiť celá rodina. Nemôžeme hodiť dieťa na iný štýl stravovania, ako majú rodičia. Bola by to pre neho v podstate iba diéta. Ak je však vôľa v rodine, púšťame sa do toho a riešime najprv rodičov. Taká zmena sa potom odzrkadlí v celej rodine.

Čo je pri boji s obezitou najdôležitejšie a čo najťažšie?
Najťažšie je začať a vydržať. Najdôležitejšia je vôľa a nerobiť to z povrchných pohnútok. Vždy s klientmi robím úvodný dotazník, pýtam sa aj otázku, aký majú cieľ. Ak mi povedia plytký cieľ, napríklad, že idú na svadbu a potrebujú schudnúť, tak im na rovinu poviem, že hľadajú len ďalšiu diétu a nebude to dlhodobo fungovať. Najďalej a do úspešného konca to dotiahnu najmä ľudia, ktorí to robia pre svoj život a svoje zdravie. Vtedy sa na to dokáže človek správne vnútorne nastaviť. Vždy ľuďom hovorím, že chudnutie by mali brať len ako bonus. Ak totiž začnú telu dávať to, čo reálne potrebuje a nastavia sa na dobrú životnú zmenu, dosiahnu akýkoľvek výsledok. Dôležité je nefixovať sa na váhu, každý človek je totiž iný.
Je v poriadku, ak ľudia pri boji s obezitou zhrešia nejakým nezdravým jedlom, alebo treba byť naozaj dôslední?
Sme len ľudia a k chceme niečo robiť dlhodobo, nie vždy to ide na sto percent. Mám veľmi rada zdravý životný štýl, no keď máme s rodinou v piatok večer chuť na pizzu, tak si ju objednáme. A pred ľuďmi to netajím. Platí pravidlo 80 a 20. Ak niečo dodržiavam na 80 percent, tých 20 percent môžem obetovať na prehrešky. Nebolo by efektívne vyhladnúť tak, že si ohryzieme nechty. Odporúčam nedávať si sladkosti za odmenu. Prehrešky akceptujeme, musia však byť s mierou. Treba nájsť balans. Náročnejší býva prechod, ľudia sa vak často prepracujú do bodu, kedy už zdravý životný štýl pre nich bude naozaj prirodzený a zautomatizuje si ho.
Ako dostať do normálu žalúdok a telo po sviatkoch?
Najlepšie je nedostať sa do extrému. Ja napríklad varím normálnu kapustnicu, rybu a šalát a pečiem z normálnych surovín. Dajú sa však urobiť maličké zmeny, ktoré nenarušia priebeh sviatkov. Napríklad prekladať alkohol vodou či prijímať počas dňa v strave viac vlákniny. Dobré je odolať raňajkám typu rezeň so šalátom. Po sviatkoch sa často stáva, že máme nápor klientov, ktorí sa však ťažko rozbiehajú. Na zdravie treba myslieť už počas sviatkov a nie až po nich.
Ľuďom pomáhate spolu s manželom už niekoľko rokoch, ako ste sa k tejto činnosti dostali?
Manžel sa už v roku 2012 začal aktívne venovať cvičeniu a zdravej strave. Ja som pracovala pri dostihových koňoch. Výživu som vôbec neriešila. Začali sa mi zdravotné problémy. Začala som teda riešiť samu seba. To prerástlo do vášne. Stala som sa svojim prvým klientom. Pochopila som, čo dokáže urobiť zmena životného štýlu. Chcela som, aby to vedeli aj ostatní. Najprv sme si urobili kurzy výživových poradcov a fitness trénerov. Absolvovali množstvo školení a certifikačných seminárov u nás aj v zahraničí a vo vzdelávaní pokračujeme aj naďalej. Manžel robí prednášky aj na školách.