Že monitory, obrazovky a displeje vyžarujú nebezpečné modré svetlo je dnes už známejšie než v minulosti. Skloňuje sa to najmä v zimnom období a čoraz častejšie.
O význame a vplyve modrého svetla sme sa rozprávali s oftalmologičkou Kristínou Horkovičovou, ktorá ordinuje v Malackách.
Jeho zdrojom nie sú len monitory a telefóny ale aj slnko. Nie na každého vplýva rovnako a môže spôsobiť vážne problémy či centrálnu stratu zraku. Rovnako ho však k životu potrebujeme, jeho nedostatok má tiež vplyv na náš organizmus.
Čo to vlastne spomínané modré svetlo je?
Ide len o časť z celého elektromagnetického žiarenia, ktoré okrem viditeľného svetla obsahuje aj ultrafialové a infračervené žiarenie, röntgenové lúče, kozmické žiarenie a rozhlasové vlny.
Viditeľné svetlo je elektromagnetické vlnenie, sme schopní ho vidieť pomocou zraku. Je vymedzené vlnovými dĺžkami v rozpätí od 390 nanometrov po 760 nanometrov vo vákuovom prostredí. Prezývame ho tiež biele svetlo a obsahuje všetky farebné zložky.
Svetelný interval je vymedzený konkrétnymi farbami a to od fialovej zložky, ktorá počína vlnovou dĺžkou 390 nanometrov, až po červenú zložku s vlnovou dĺžkou po 760 nanometrov.
Intervenčný kardiológ operuje už 30 rokov: Cholesterol sa dá znížiť injekčne Čítajte Sú v ňom obsiahnuté všetky farby dúhy, červená, oranžová, žltá, zelená, modrá a fialová. Podľa rozpätia hodnoty vlnovej dĺžky vieme určiť danú farebnú zložku svetla. Zaujímavosťou je, že náš zrak je najcitlivejší pri vnímaní spektrálnej zložky svetla, ktorá má vlnovú dĺžku 550 nanometrov a odpovedá žltozelenej farbe.
V článku sa dozviete:
- Kde všade nájdeme zdroje modrého svetla,
- prečo je pre ľudí nebezpečné,
- ako nás dokáže ohroziť,
- prečo je nebezpečný aj jeho nedostatok,
- ako sa pred ním chrániť.
Vlnová dĺžka modrého svetla sa nachádza v rozpätí 380 nanometrov až 500 nanometrov spektrálneho intervalu bieleho svetla. Modrá časť spektra obsahuje v medziach svojho rozpätia škodlivú modro-fialovú zložku a prospešnú modro-tyrkysovú zložku.
Zdrojom modrého svetla je prirodzené slnečné svetlo, LED diódy, ktoré sa využívajú samostatne ako žiarovky alebo slúžia na podsvietenie obrazoviek mobilných telefónov, smartfónov, notebookov a veľkých počítačových obrazoviek. Všetky tieto spomenuté prostriedky spadajú do kategórie elektronických a digitálnych zariadení. Sú to prístroje, ktoré využívame každodenne a v rôznych časoch.
Existujú aj nejaké prirodzené zdroje modrého svetla?
Modré svetlo je všade okolo nás. Je prítomné vo svetle, ktoré prichádza od slnka, ale aj vo svetle, ktoré vyžarujú žiarovky a LED diódy, ako sú tie na vašom smartfóne, počítači či televízii. Hoci slnečné svetlo je najväčším zdrojom modrého svetla, ktorému sme vystavení, digitálne zariadenia vyžarujú zlomok tohto žiarenia. Avšak kvôli blízkosti, v akej máme telefóny k našim tváram počas celého dňa, nám zvyšuje riziko expozície.
Kde všade môžeme na modré svetlo natrafiť?
Svetelné receptory v našom oku majú za úlohu odovzdávať suprachiazmatickému jadru informáciu, že je deň. Je to malý párový orgán. Tieto receptory sú najcitlivejšie na krátke vlnové dĺžky svetla v modrej oblasti farebného spektra.
Medzi krátke vlnové dĺžky patrí napríklad LED žiarovka. LED osvetlenie potlačuje nočný prísun melatonínu - známy ako hormón spánku dvakrát účinnejšie ako teplé žlté svetlo starých žiaroviek. Drvivá väčšina populácie sa každú noc pozerá do LED obrazoviek notebookou, smartfóonov a tabletov a to niekoľko hodín v kuse, často v malej vzdialenosti od sietnice.
Akým spôsobom dokáže narušiť spánok?
Prieskum, ktorý uskutočnili v Amerike na viac ako 500 dospelých, zistil, že až 90 percent z nich používa niektoré elektronické zariadenie 60 minút či kratšie tesne pred spánkom. Zistilo sa, že to má veľmi silný vplyv na tvorbu melatonínu a zároveň na načasovanie nástupu spánku. Okrem toho má umelé svetlo vplyv aj na elektrickú aktivitu mozgu počas spánku.
