SKALICA. V Skalici plánuje spoločnosť Slovenský plynárenský priemysel (SPP) postaviť veterné elektrárne za 71,6 milióna eur. Avizovali, že chcú začať stavať onedlho.
V meste však so zámerom developera vôbec nesúhlasia. Proti sú aj občianski aktivisti, ktorí spustili petíciu.
Podľ Jána Šima, odborníka vo vibroakustike, v zámere chýbajú konkrétne hodnoty a údaje. Okrem toho zhodnotil, že developer použil 15 rokov staré zámery.
Mesto zámer odmieta
Podľa GlobalWind atlas, čo je aplikácia vyvinutá na pomoc politikom a investorom identifikovať možné oblasti s vysokou veternosťou vhodnou pre výrobu veternej energie, patrí lokalita v katastri mesta Skalica medzi najlepšie na Slovensku.
V okolí chcú vybudovať až dva veterné parky. Začiatok ich prevádzky je plánovaný už v priebehu roka 2027.
Všetky veterné parky však spadajú do plného posudzovania vplyvov na životné prostredie EIA, ktoré môže začiatok prevádzky oddialiť.
Zákazníkov mal obrať o státisíce, vinu zhadzuje na advokáta, Putina i zaujatosť sudcu Čítajte Plynárenský podnik predpokladá, že len veterný park Skalica – východ bude počas jedného roka schopný vyrobiť zo siedmich turbín približne 206 GWh elektrickej energie.
Spoločnosť už predložila na posudzovanie zámery na budovanie veterných parkov aj v okresoch Galanta a Piešťany.
V článku sa dozviete:
- Prečo vedenie mesta odmieta vybudovanie veterných elektrární,
- aká je reakcia spoločnosti na odmietavý postoj mesta,
- či môže stavba ohroziť mesto a obyvateľov,
- o negatívnych vplyvoch,
- ako občania bojujú proti projektu,
- na čo poukazujú odborníci.
Skalica vydala zamietavé stanovisko k zámeru činnosti Veterného parku Skalica – západ i východ. Reagovala tak na výzvu ministerstva o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
Umiestnenie parku je podľa mesta nevhodné, jeho výstavba by zásadným spôsobom zmenila ráz a vizuálne vnímanie krajiny.
Juraj Chovanec, hovorca mesta, vysvetlil, že výstavbou veterného parku by bola obmedzená možná stavba poľnohospodárskej usadlosti a rekreačného územia v Zlatníckej doline podľa platného územného plánu.
V súvislosti s parkom západ uviedol, že je vo veľmi blízkom kontakte s územiami európskeho významu a s prvkami Územného systému ekologickej stability (ÚSES), aj keď do nich nezasahuje priamo.
Okrem toho, v zámere nie je popísaný predpokladaný hluk z prevádzky či vizuálny dopad. Ten je jedným z najvážnejších negatívnych vplyvov.
Ohľadom chýbajúcich údajov sa vyjadril aj Ján Šimo. V zámere podľa jeho slov chýbajú konkrétne hodnoty a údaje. "Boli použité 15 rokov staré zámery, to je nehorázne. Nemôžu to robiť na úkor niekoho a chovať sa arogantne," povedal s tým, že aspoň základné údaje sú dôležité.
Síce nemá priamy vplyv na kvalitu zložiek, nie je ani merateľný, no bude mať výrazný vplyv na panorámu mesta a jeho vnímanie vo vzťahu k pamiatkovej zóne.
"Zámer nepopisuje ani výšku stožiarov, veľkosť listov vrtule, nie je teda zrejmé, aký veľký kruh bude vrtuľa opisovať. nepopisuje ani aké môžu byť obmedzenia pri poľnohospodárskom využívaní pozemkov," dodal.
Dôležitým faktom je najmä to, že zámer je v rozpore s platnou územnoplánovacou dokumentáciou mesta.
Argumentujú uhlíkovou neutralitou
Ondrej Šebesta z SPP, vysvetlil, že spoločnosť sa aktívne zapája do výroby elektriny z vetra, pretože ide o najčistejší zdroj s minimálnymi negatívnymi vplyvmi na životné prostredie.
"Jedná sa o kľúčový nástroj na dosiahnutie uhlíkovej neutrality a pre samosprávy v spolupráci s SPP aj na dosiahnutie energetickej bezpečnosti a sebestačnosti," skonštatoval.
Na Slovensku ide podľa jeho slov o nový spôsob využívania OZE - zelenej energie.
"Dá sa preto očakávať, že bude viazať množstvo nepravdivých informácii a hoaxov o vplyvoch na životné prostredie, na ktorý sme v procese posudzovania pripravení protiargumentovať výhradne relevantnými faktami a štúdiami renomovaných inštitúcií," povedal.
Spomenul reálne, viac ako 25-ročné skúsenosti obyvateľov a predstaviteľov samosprávy z prevádzky veterných parkov v katastri rakúskej obce Prellenkirchen, ktoré spoločnosť utvrdzujú o ich pozitívnom prínose pre stabilný rozvoj samosprávy a spokojnosť jej obyvateľov.
"Jasným príkladom a potvrdením tohto prínosu je fakt, že už viac ako 10 rokov neprišlo k zvyšovaniu miestnych daní alebo poplatkov v tejto obci. Práve takéto riešenie a dlhodobé partnerstvo, ktoré SPP ponúka, je prínosom aj pre mesto Skalica a okolitý región," povedal.
Verí, že spoločnosť bude mať možnosť prevádzkou veterných parkov presvedčiť obyvateľov o pozitívnom vplyve na životné prostredie a prispieť aj k rozvoju mesta Skalica a regiónu Záhorie.
Obyvatelia bojujú
Skaličania zorganizovali petíciu. S budovaním elektrární nesúhlasia. Sú presvedčení, že zámer výstavby veterných elektrární v okolí mesta, nielen vzhľadom na svoj rozmer, by zásadným spôsobom negatívne ovplyvnil okolitú krajinu, jej ráz, prírodu v CHKO Biele Karpaty, povodie Moravy a Baťovho kanála, ako aj dotknuté obyvateľstvo.
"Vzhľadom na výšku veterných elektrární a ich umiestnenie, by tieto negatívnym a rušivým spôsobom zásadne ovplyvnili celé široké okolie mesta, CHKO Biele Karpaty, Povodie Moravy a priľahlé slovenské a české obce," píše sa v petícii.
Riešia tiež blízkosť pri obytných domoch či umiestnenie veterných elektrární z pohľadu letovej prevádzky alebo vplyv na faunu.
