Mesto Skalica v spolupráci s odborníkmi na georadarové merania (GPR) a Záhorským múzeom v Skalici uskutočnili merania podzemných štruktúr s unikátnym využitím robotiky. Ide o jedinečné prepojenie technológií, ktoré sa v archeológickej vede použilo po prvýkrát.
Archeológ Peter Grznár z Krajského pamiatkového úradu Trnava opísal, ako môže nová metóda pomôcť zvýšiť efektivitu archeologických výskumov, či ako už moderná technika pomáha pri záchrane cenných nálezov aj inde na Záhorí a aké riziká prináša.
Pamiatkari, občianski aktivisti a archeológovia okrem toho zistili pri ťažbe dreva na viatych pieskoch, ktoré sú práve pre Záhorie typické, nečakané informácie. Mohlo by dôjsť k prepísaniu dejín regiónu.
Cesty na Záhorí sú v katastrofálnom stave, samoprávy roky volajú po obchvatoch Čítajte Aká je história Kalvárie z hľadiska archeológie?
V polohe dnešnej Kalvárie sa niekedy v 12. až 13. storočí nachádzal stredoveký hrádok. Jeho pozostatky môžeme vidieť priamo v teréne. Plošinu s Kalváriou, kde bol umiestnený samotný hrádok, totižto až dodnes obkolesuje zemný val a priekopa, aký bol pre tieto typy stavieb typický.
Ide o pôdorys okrúhlej veže, ktorý definitívne potvrdí legendu o starej pevnosti na mieste. Viete mi to priblížiť?
V prípade hrádku nejde o legendu, ale archeologicky známu lokalitu. Podľa archívneho zdroja bolo na tomto mieste plánované postavenie kaplnky. Jeho podobu však nepoznáme. Je to dané tým, že keď v 18. a 19. storočí budovali na mieste Kalváriu, zvýšili na vrcholovej plošine terén až o dva a pol metra, ako vyplýva zo staršieho archeologického výskumu Ľudmily Kraskovskej. A práve vrcholová plošina je miesto, kde sa nachádzal hlavný objekt stredovekého hrádku.
V článku sa dozviete:
- Čo je výskum pomocou georadaru,
- o jedinečnom prepojení archeológie s robotikou,
- čo pomocou unikátnej metódy objavili,
- či nie je takýto výskum nebezpečný,
- ako chcú archeológovia prepísať dejiny regiónu.
Georadarové merania zachytili kruhovú štruktúru, nachádzajúce sa v hĺbke pod dnešnou úrovňou terénu. No ani georadar nedokáže tento nález bližšie popísať, či dokonca datovať. To sa dá iba kopanou sondážou, pri ktorej sa môže bezpečne zistiť, či ide o architektúru, z akého materiálu je postavená a na základe sprievodných nálezov, najmä keramiky aj približne datovať, z akej doby pochádza. Takýto výskum je ale veľmi náročný.
Nie je výskum riskantný?
Stredoveký terén je, ako som spomínal, pochovaný pod 2,5-metrovou novovekou navážkou, takže sondy by museli mať aspoň troj a viac metrovú hĺbku. Na Kalvárii sa nachádzajú pamiatkovo chránené zastavenia krížovej cesty i samotné súsošie golgoty, ktoré by mohli byť rozsiahlymi odkopmi staticky ohrozené. Archeologicky výskum v budúcnosti teda možný je, ale jeho realizácia bude vyžadovať rozsiahlu prípravu, aby nedošlo k statickému ohrozeniu samotných historických architektúr. Práve tu je veľkou pomôckou georadar. Jeho merania nám spresňujú archeologicky zaujímavé miesta, takže zjednodušene povedané budú archeológovia v budúcnosti vedieť, kde kopať.
Očakávate ešte nejaké nálezy v tomto okruhu?
Toto sa nedá predvídať, v každom prípade hrádok, prípadne i staršie praveké osídlenie, ktoré sa tu predpokladá, sú veľmi málo skúmané. Ak nálezy na dnešnej Kalvárii a okolí neboli zničené rôznymi masívnymi zásahmi v novoveku, verím, že sa máme na čo tešiť.
