SKALICA. V Skalici si 6. novembra pripomenuli okrúhle 105. výročie príchodu Československej dočasnej vlády pre Slovensko (ČDVS). Obyvatelia sú hrdí na to, že mesto bolo na istý čas dočasne hlavným mestom Slovenska.
Síce len desať dní, no aj za tak krátku dobu sa stihlo udiať veľa dôležitých vecí. Zo Skalice sa pred 90 rokmi začalo vyčleňovanie takzvaného Felvidéku z Uhorska a jeho zapájanie sa do nového štátneho útvaru - Československej republiky.
Záhoráci v tom majú prsty tiež
Historik Richard Drška zo Záhorského múzea v Skalici vysvetlil, že len úzky kruh slovenskej inteligencie a národovcov vedel o udalostiach v Prahe z 28. októbra.
V Turčianskom Svätom Martine sa 30. októbra konala porada. Dvesto účastníkov prijalo Deklaráciu slovenského národa, vyhlásilo Slovenskú národnú radu za jediný orgán oprávnený politicky zastupovať Slovákov a prihlásilo sa k spoločnému československému štátu.
Medzi jej signatármi bolo aj niekoľko Seničanov - Ľudovít Šimko, Cyril Kresák a Cyril Horváth starší. Po návrate z Turčianskeho svätého Martina vylepili jej znenie na námestí v Senici.
Granát nastražený v ponožke. Pyrotechnici riešili stovky prípadov, zažívajú aj kuriozity Čítajte "Slovensko sa však nachádzalo kultúrne i politicky v inej pozícii ako Česko a Morava. Štátna správa a Žandárstvo boli v cudzích rukách," vysvetlil.
Slováci sa chceli spojiť s Čechmi. "Maďari sa však snažili pomocou propagandy presvedčiť masy slovenského ľudu, že Česi ich prídu vyrabovať a budú ich nábožensky prenasledovať," skonštatoval.
V článku sa dozviete:
- Ako sa Záhoráci významne podieľali na oslobodení spod nadvlády Maďarov,
- prečo sa Skalica stala hlavným mestom,
- aký malo oslobodenie priebeh.
Správy o prevrate sa na Záhorí dostali najskôr k obyvateľom miest a obcí na moravsko-slovenskej hranici.
"V Kútoch vedeli už v pondelok 28.októbra poobede o prevrate a vzniku Československa ako prví na Záhorí a možno i na Slovensku. Správu do obce priniesol vojak - slobodník zo susedného Lanžhota," vysvetlil.
