TRNAVA. Hraboše permanentne spôsobujú poľnohospodárom a rastlinným výrobcom obrovské škody. Ich premnoženie je časté a vyhubenie obtiažne.
Trnavského samosprávneho kraja sa problém premnožených hrabošov dotýka výrazne. Svedčia o tom informácie od poľnohospodárov, ktorí pracujú v regióne a potvrdzujú to aj štatistiky o výške škôd v oblasti. Vyčíslili ich na 2,6 milóna eur.
Priebežné škody na Slovensku boli už v polovici októbra v hodnote viac ako 10 miliónov eur na výmere približne 45-tisíc hektárov.
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora navrhuje odbornú diskusiu a poľnohospodárov vyzýva k urgentnému riešenie, ktoré však nie je vôbec jednoduché.
Miliónové škody
Jana Holéciová zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory informovala, že každoročne robia monitoring škôd hrabošom poľným na poľnohospodárskych plodinách.
Hraboš poľný
je nevyhnutnou súčasťou agroekosystémov. Je zdrojom potravy pre viac ako 75 druhov predátorov, ako sú napríklad dravce či sovy.
Prevzdušňuje pôdu, vytváraním chodbičiek v pôde poskytuje útočisko pre drobných živočíchov.
Na druhej strane ale spôsobuje výrazné škody na poľnohospodárskych plodinách. Ide pritom o najzávažnejší druh stavovca, ktorý škodí v európskom poľnohospodárstve.
"Práve oblasť trnavskej tabule je týmto škodcom výrazne zasiahnutá. Podľa nášho monitoringu škody, ktoré k dnešnému dňu nahlásili členovia Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Trnave, predstavujú 2,6 milióna eur. Toto je zároveň región, kde sú škody spôsobené hrabošmi druhé najvyššie na celom Slovensku. Najhoršia situácia je v nitrianskom regióne, kde škody k dnešnému dňu presahujú 3,7 milióna eur," vysvetlila Holéciová.
Monika Ješková z trnavského družstva potvrdila, že situácia je naozaj kritická.
"Hraboš požiera úrodu cukrovej repy. Nahlodávanie cukrovej repy spôsobuje následné hnitie bulvy, lucerky - viacročné krmivo pre hovädzí dobytok. Taktiež nahlodáva novozaloženú úrodu repky ozimnej. Škoda na repke vzniká požieraním mladých rastlín a tým sa rastlina veľmi oslabuje. Museli sme pristúpiť k podsievaniu porastu. Otázne je, ako oslabený porast repky prezimuje," vysvetlila Ješková.
V článku sa dozviete:
- Kde hraboše spôsobili najväčšie škody,
- čo najviac poškodili a prečo je ich vyhubenie náročné,
- čo navrhujú potravinárska komora a ochranári prírody.
Škodu odhadla na približne 30 -tisíc eur na cukrovej repe a na približne 15 - tisíc eur v prípade založenej úrody repky ozimnej. Na repke je to podľa nej odhad veľmi predbežný.
Podľa Holéciovej aktuálne hlásia najväčšie škody vplyvom nenásytného hraboša poľného najmä v regiónoch Bratislavy, Trnavy, Galanty, Komárna a Nitry.
