SENICA. V Senici si 30. októbra pripomenuli výročie Martinskej deklarácie. Medzi jej signatármi bolo aj niekoľko Seničanov. Zapísala sa ako významná v histórii Slovákov. Mesto o tom informovalo na sociálnej sieti.

Sebaurčovacie právo
Martinská deklarácia je významným dokumentom, v ktorom sa Slováci prihlásili k právu na sebaurčenie medzi ostatnými národmi. Vzhľadom na informačné embargo vznikla deklarácia nezávisle na udalostiach v Prahe, kde už 28. októbra 1918 došlo k vyhláseniu Československej republiky. Dňa 29. októbra 1918 sa začal v Turčianskom svätom Martine snem, kde sa zišlo 200 slovenských predstaviteľov.

Medzi signatármi deklarácie boli aj Seničania – Dr. Ľudovít Šimko, Cyril Kresák a Cyril Horváth starší, ktorí po návrate z Turčianskeho svätého Martina nalepili jej znenie na námestí v Senici.
Významná osobnosť
Po oživotvorení Matice slovenskej v roku 1919 sa stal jej spolupredsedom Matúš Dula. Bol tiež jedným z iniciátorov postavenia druhej matičnej budovy v Martine v rokoch 1924 – 1926 a stál pri Martinskej deklarácii.
„Dňa 30. októbra 1918 v Martine bola prijatá Martinská deklarácia, ktorou sa Slováci prihlásili k Česko-slovenskému štátu a po tisíc rokoch sa definitívne rozišli s Uhorskom. Matúš Dula bol zvolený za predsedu SNR. O tom, že do poslednej chvíle mu bola potrebná veľká osobná statočnosť, svedčí aj Dulovo zatknutie maďarskou vojenskou jednotkou pôsobiacou v meste... Život Matúša Dulu, jeho úspechy a prehry akoby pomyselne smerovali k záverečnému vyvrcholeniu – a to k oslobodeniu Slovenska v posledných kŕčoch 1. svetovej vojny," vysvetlil predseda Matice slovenskej Marián Gešper.

Matica slovenská v roku 2018 na počesť 100. výročia prijatia Deklarácie slovenského národa odhalila Matúšovi Dulovi bustu v Aleji národných dejateľov pred svojou II. budovou v Martine. A bratislavské Dulovo námestie získalo vďaka Matici slovenskej v roku 2019 pamätnú tabuľu venovanú práve Matúšovi Dulovi.