V Skalici majú problémy s parkovaním dlhodobo, chodníková novela situáciu komplikuje Čítajte MALACKY. V 21. ročníku Ankety Strom roka hlasovalo vyše 19-tisíc milovníkov stromov. Titul Strom roka 2023 putoval 13. októbra do Malaciek. Na plnej čiare vyhral dub letný zo Zámockého parku, ktorý má 500 rokov. Získal 4201 hlasov.
Bude reprezentovať Slovensko v súťaži Európsky strom roka. "Nesie so sebou silný odkaz a naozaj krásny príbeh spojený s rodom Pálffyovcov. Tešíme sa, že nás bude ďalší silný kandidát reprezentovať v Európskom finále na jar 2024," skonštatovala Martina Hromadová, programová manažérka z Nadácie Ekopolis, ktorá anketu organizuje.
Anketa v sebe nesie krásnu myšlienku a silu tradície. Okrem toho pomáha oceneným stromom doslova dýchať.
Oslava vzácnych stromov
Martina Hromadová vysvetlila pôvod vzniku Ankety Strom roka. V roku 2000 sa ochranári prírody v Čechách rozhodli usporiadať prvý ročník ankety o najsympatickejší strom.
O dva roky neskôr sa súťaž dostala na Slovensko, po prvýkrát ju vtedy organizovalo Regionálne environmentálne centrum Slovensko a Slovenský zväz ochrancov prírody, no začiatky boli ťažké.
"Od roku 2007 prebrala záštitu nad anketou Nadácia Ekopolis a dala jej jasnejšie kontúry. Už takmer dve dekády zbierame príbehy a spoznávame tie najkrajšie, najstaršie a najvzácnejšie stromy z celého Slovenska," povedala.
V článku sa dozviete:
- Čo je anketa Strom roka,
- prečo a ako vznikla,
- čo je jej najhlavnejšou myšlienkou,
- akú cenu získajú víťazi,
- aká je pridaná hodnota ankety.
Anketa je podľa jej slov akousi oslavou starých, vzácnych či ohrozených stromov. Cieľom je upozorňovať na ich krásu, rozmanitosť a hodnotu starých stromov, ako aj vzbudiť záujem ľudí o životné prostredie.
"Chceme ľuďom priblížiť, prečo je dôležité sa o tie existujúce starať, chrániť ich a venovať im odbornú starostlivosť, ktorej sa im častokrát nedostáva," skonštatovala Hromadová.
Nič nenahradí storočné stromy
Tento rok je to už 21 rokov, anketa teda svoje 21. výročie. S výnimkou roku 2005, kedy sa ju podľa Hromadovej nepodarilo úplne dotiahnuť do konca, sa koná nepretržite každý rok.
Hromadová vysvetlila, že by si ľudia mali uvedomiť, akú nezastupiteľnú úlohu staré stromy v krajine plnia a koľko funkcií poskytujú.
"Môžeme sadiť nové stromy v krajine a aj to je žiaduce, no nič nenahradí storočné stromy. Ak ideme po konkrétnych príkladoch, tak sú to práve stromy, ktoré ovplyvňujú mikroklímu, pohlcujú z atmosféry uhlík a nečistoty a zároveň ich korene zadržia vodu v pôde. Vytvárajú podmienky pre život iných rastlín, živočíchov, húb a mikroorganizmov. Každý strom je súčasťou ekosystému dôležitého aj pre náš život. Nové stromy, ktoré dnes vysadíme, budú všetky tieto funkcie riadne plniť až o 20-30 rokov, ak sa toho veku vôbec dožijú. Práve preto by sme sa mali zaujímať o to, čo tu už máme celé desiatky rokov a chrániť si toto dedičstvo," zhrnula.
