STUPAVA. Počas nasledujúceho víkendu sa v bratislavskej športovej hale na Junáckej ulici uskutočnia Majstrovstvá Slovenskej republiky v paralympijskom športe boccia, ktorý od roku 1984 patrí medzi paralympijské disciplíny.
V súčasnosti sa boccia hráva vo vyše 50 krajinách sveta.
Pomáha spríjemňovať život mnohým hendikepovaným, medzi ktorých patrí aj Michal Kohútek, ktorému sa stal osudným nepodarený skok do vody. Zostal na vozíčku.
Výnimočným je tiež Samuel Andrejčík. Uspel na dvoch Letných paralympijských hrách v Rio de Janeiro a Tokiu, kde sa mu podarilo získať tri zlaté a jednu striebornú medailu.
Slovenská umelkyňa sa presadila v Austrálii. Pôvodne tam šla na návštevu Čítajte Nešťastný skok do vody
Michal Kohútek zo Stupavy bol do 20. roka života úplne zdravý mladý muž. "Po nešťastnom skoku do vody som si zlomil krčnú chrbticu a ostal som na vozíku," vysvetlil.
V článku sa dozviete:
- Čo je to boccia,
- ako sa tento šport hrá,
- ako pomáha hendikepovaným,
- o odvahe paralympijského víťaza.
Športu sa venoval od útleho detstva. Motivovalo ho, že hrával futbal pred zranením a po ňom chcel pokračovať v nejakej športovej aktivite.
"Pred úrazom som hrával futbal a po úraze som vyskúšal viac športov, no najviac ma zaujala boccia, pri ktorej som zostal až do dnes," vysvetlil s tým, že sa jej venuje tak dlho, že si to už ani nepamätá.
Mal aj obdobie, kedy uvažoval o skončení, no dlho mu to nevydržalo a k bocii sa hneď vrátil. Snaží sa myslieť pozitívne, žiť naplno aj napriek jeho hendikepu.
"Taktiež beriem silu z častej prechádzky do prírody," dodal.
Šport mu zlepšil život. "Človek si začne viac vážiť zdravie a čo sa týka športu, tak šport mi zlepšil život, našiel som si nových priateľov," vysvetlil.
Po úraze ho podporovali rodina a kamaráti, doteraz sa stretávajú a sú dobrí kamaráti.
"Za najväčší úspech považujem to, že sa môžem tešiť z každodenných maličkostí, ako to, že môžem každý deň chodiť von, stretávať sa s ľuďmi ktorých mám rád a venčiť môjho milovaného psa Lily," zhrnul.
Ľuďom v podobnej životnej situácii by chcel odkázať, aby sa nebáli, aby športovali, aby skúšali nové veci, lebo čas plynie tak rýchlo. "A pre vozíčkarov ešte rýchlejšie, zajtra je už neskoro," dodal s úsmevom.
Víťazstvo na paralympiáde
Samuel Andrejčík, dvojnásobný paralympijský víťaz má diagnózu Arthrogryposis multiplex congenita, ktorá sa v jeho prípade vyznačuje postihnutím horných aj dolných končatín, pričom sú zasiahnuté kĺby, svaly i šľachy.
Športu sa venuje pasívne od malička, bocci sa aktívne venuje od roku 2010.
"Predtým som sa nesúťažne venoval plávaniu, stolnému tenisu, ale tiež som pravidelne jazdil na koni," vysvetlil.
Od športu ho neodradil ani hendikep.
"Šport mi bol od malička blízky, či už ako forma rehabilitácie, ale aj ako možnosť zúčastniť sa turnaja, keďže som bol vždy veľmi súťaživý. Preto bolo rozhodnutie začať športovať celkom zrejmé a jasné a viac-menej sa už len riešil vhodný šport pre mňa. Takto som v roku 2010 vďaka Slovenskému paralympijskému výboru a táborom Hľadáme Talenty našiel bocciu a začal sa jej aktívne venovať," vysvetlil.
Tým, že boccia kedysi nebol až tak rozšíreným a známym športom na Slovensku, ľudia o ňom veľa nevedeli. Zlom podľa Andrejčíka nastal okolo roku 2015, keď sa s tímom dostali na LPH Rio de Janeiro 2016.
"Tým som sa stal v našom regióne prvým účastníkom paralympijských hier. Vtedy aj rapídne stúpol záujem o šport, ľudia sa začali pýtať, čo je to za šport, chceli si ho prísť vyskúšať a doslova ma zastavovali na ulici, aby mi popriali veľa šťastia na ďalších podujatiach. Odvtedy to tak je až do dnešných dní – ich záujem ma veľmi teší a rád ich poteším dobrým výsledkom," povedal.
Za jeden z najväčších úspechov v živote považuje práve účasť na dvoch Letných paralympijských hrách v Rio de Janeiro a Tokio, kde sa mu podarilo získať tri zlaté a jednu striebornú medailu.
Okrem toho to však je nemenej vzácny titul majstra sveta, či štyri tituly majstra Európy a tiež desiatky medailí z európskych a svetových pohárov.
