MALACKY/AUSTRÁLIA. Natália Chabadová z Malaciek žije v Sydney. Živí sa umením. Jej obrazy putujú do rôznych častí sveta.
Okrem iného pomáha ľuďom prostredníctvom arteterapie a sound healingu - zvukoterapie, liečby zvukom na jej umeleckých workshopoch. Slovensko navštevuje raz za rok, zväčša v lete.
Podľa jej slov, ak človek ide za svojím cieľom, dokáže čokoľvek. V zahraničí sa vydala za Brazílčana, návrat na Slovensko nevylučuje.
Neoficiálnu výstavu vo svojej domovine už zorganizovala na Zámku Šimák v Pezinku. Plánuje však aj ďalšiu na Záhorí.
"Život každého z nás je jedinečný a jeho vytváranie a smerovanie je našim umením." vysvetlila.
Podnikateľ dlhuje zákazníkom státisíce eur, štátom pridelený obhajca ho odmieta zastupovať Čítajte
Čo vás priviedlo do Austrálie?
Cestovanie je mojim životným štýlom už od mladosti. Keď bolo leto a prázdniny, vycestovala som pracovať na Maltu alebo do Ameriky. Vždy som cez leto niekam chodila. Prostredníctvom Work and Holiday víz bola šanca vidieť Austráliu. Môj brat tam bol už rok. Keď som ho išla navštíviť, vybavila som si ich. Prideľujú ich na rok približne 200 mladým ľudom zo Slovenska. Chcela som, aby to nebola len dovolenka, ale aby som mala možnosť aj pracovať. Následne som po tomto období zvážila aj študovanie. Študovala som tam päť rokov.
V článku sa dozviete:
- Ako sa mladá žena z Malaciek dostala do Austrálie,
- ako sa jej podarilo presadiť vo svete umenia v zahraničí,
- čo je to arteterapia a sound healing,
- či zvažuje návrat na Slovensko.
Aký je život v Austrálii?
Austrália je moderná multikultúrna krajina, ktorá ponúka veľa možností. Pre mňa je zaujímavá tým, že je ďaleko a vďaka tomu ešte neprebádaná. Ako umelkyňa a maliarka mám rada magické veci. Na jednej strane mi rodina chýba, no na druhej viem, že nie každý sa sem dostane, takže je to pre mňa stále atraktívne. Austrálska príroda, hlavne oceán a pláže, vyzerajú neskutočne úžasne. Krása krajiny je na prvom mieste.
Čo sa vám tam najviac páči?
Je to životný štýl, ktorý je taký dovolenkovo - pracovný. Nemám síce rada slovo práca, skôr povolanie. To, ako vyzerá môj deň v Austrálii, by nikdy nevyzeral na Slovensku. Často vstávam ešte pred východom slnka, vezmem bubon na pláž, kúpim si kávičku a ako vychádza slnko nad oceánom meditujem alebo cvičím jogu. Veľa Austrálčanov žije takto. Vstanú veľmi skoro, idú surfovať alebo na prechádzku, potom idú do roboty a neskôr majú opäť voľnosť. Je tam veľa možností na relax, kam cestovať a tráviť voľný čas.
Je niečo, čo vám tam prekáža?
Vadí mi vzdialenosť. To, aby ma rodina prišla navštíviť, je komplikované. Domov chodím raz za rok, a aj to je náročné. Nepáči sa mi veterné počasie. Kedykoľvek počas dňa môže nastať vietor, potom si už takú prechádzku príliš neužijete. Sú tam rôzne zákazy a povolenia. Je to síce veľmi bezpečná krajina, no plná pravidiel.
Kedy sa vraciate domov na Slovensko?
V lete. Chceme sa vyhnúť zime. Mám rada aj sneh a lyžovanie, ale nechýba mi to. Sedem rokov som nezažila zimu. Nie je to však niečo, čo by som potrebovala.
Ste umelkyňa, ako sa vám podarilo, že sa umením dokážete živiť?
Už ako mladá som vystavovala a predávala obrazy. Vždy som mala najväčšiu podporu v mame. V Austrálii som už pár rokov a tu mám podporu aj od manžela. Už počas prvého roka, keď som sem prišla, som sa snažila zorganizovať nejakú výstavu obrazov a nájsť si prácu v rovnakom obore. Zamestnala som sa v Australian Aboriginal Fine Art Gallery, kde som sa stretávala s rôznymi maliarmi a hudobníkmi. Obrazy domorodcov, ktoré som predávala boli vysoko ocenené. Nie je ľahké presadiť sa s umením na Slovensku, ale ani v zahraničí.
Ako je teda možné, že ste to dokázali?
Nie je to jednoduché. Človek musí mať bojovú náturu a nevzdávať sa. Niektorí to skúsia a možno po roku odídu, ak sa však nájde pokojný bojovník, ktorý vydrží, ide to. Mám veľmi rada výtvarné umenie, hudbu aj literatúru. Stále idem umeleckým smerom. Sú tam príjemní a priateľskí ľudia, no netreba zabúdať, že tam na nás nikto nečaká a nikto nám len tak neponúkne, aby sme tam mali napríklad výstavu. Treba ísť do ulíc a dať o sebe vedieť. Situácie, ktoré prichádzajú, beriem pokojne a uzemnene a som baran. Tvrdohlavo si idem za svojimi cieľmi.
Reálne ste behali po uliciach a robili si reklamu?
Organizujem rôzne eventy, ktoré sú spojené s maľovaním a hudbou. Reklama je dnes prevažne digitálna cez Facebook a Instagram. Na Slovensku sú piliere, kde sa dajú vystaviť letáky a informácie. V Austrálii až tak nie sú. Treba reálne ísť aj do terénu – inštitúcií, kaviarní, podnikov a propagačný materiál, plagáty rozniesť a ponúknuť. Takto obehám veľa miest.
Venujete sa aj arteterapii a sound healingu. Ako ste sa k takémuto nápadu dostali?
Môj otec sa venoval hudbe a brat je dídžej. Keď som bývala v Malackách, chodila som na výtvarnú, klavír, dramatický krúžok a rôzne iné aktivity. Klavír som si držala dlho, aj ho vyučujem s prestávkami odkedy som sem prišla. Výtvarná a muzikálna vetva mi išla. Približne v roku 2019 som rozbehla prepojené hodiny klavíru a maľovania pre deti. Buď navštevovali ony mňa v ateliéri alebo doma. Inokedy som chodila ja za nimi.
