ali hrať v r. 1954. To už bol hlavnou oporou mužstva Laco (tak ho všetci volali) Regásek. Až do r. 1966 bol nepostrádateľný na poste stopéra. Vtedy skončil s aktívnou činnosťou. Hneď začal funkcionárčiť vo výbore TJ a od roku 1967 bol jej predsedom. Za jeho predsedovania sa zmenil celkový pohľad na futbalový stánok v Oreskom. Previedla sa prístavba kabín, umelé osvetlenie, tribúna, garáž, ohrada okolo hracej plochy. Pri oslavách 25. výročia hrala v Oreskom ligová Jednota Trenčín, za ďalších 5 rokov Inter Bratislava. Ďalšie ciele pre rozvoj športu a futbalu v Oreskom pretrhla jeho náhla smrť v roku 1991.
Na jeho počesť sa cez víkend 23. a 24. júla konal už 9. ročník futbalového turnaja Memoriál Ladislava Regáska, na ktorom štartovali družstvá, ktoré spája riečka Chvojnica.
Sobota - semifinále: Oreské - Pop. Močidlany 1:3 (1:0), L. Bezúch - L. Krchňavý 2, J. Tokoš. Na turnaji v P. Močidlanoch sa tieto mužstvá stretli vo finále, teraz ich žreb zviedol k prvému stretnutiu turnaja. Domáci vyhrali 1. polčas najtesnejším rozdielom gólom Luboša Bezúcha, po prestávke P. Močidlany potvrdili svoju dobrú pripravenosť na nadchádzajúcu sezónu a tromi gólmi zvrátili výsledok vo svoj prospech. Dubovce - Radošovce 0:3 (0:1), F. Mikula, Pekar, P. Kudláč. Výsledok troška krutý pre Dubovce, ktoré za stavu 0:1 nepremenili M. Huťťom penaltu a nevyužili niekoľko sľubných šancí. Potom ich za to Radošovce vytrestali.
Nedeľa - o 3. miesto: Oreské - Dubovce 1:2 (1:1), M. Štepanovský - P. Mikúš, Mário Mikula. Aj v tomto stretnutí sa domáce Oreské ujalo vedenia, no napokon ťahalo za kratší koniec. Ešte do prestávky po peknom centri M. Huťťu vyrovnal hlavičkou Patrik Mikúš na 1:1. Po prestávke hrubú chybu stredu obrany využil Mário Mikula a prudko k pravej žrdi nedal Bernátovi šancu - 1:2.
Finále: Pop. Močidlany - Radošovce 2:2 (1:1), na p. k. 5:4, L. Krchňavý, Foriška - Pekar, B. Huťťa.
P. Močidlany: Kocák - P. Mikula, Kosír, Žúrek, R. Kudláč - I. Lukáč, Brdečka, Bartošík, J. Tokoš - L. Krchňavý, Foriška (J. Sloboda, V. Kudláč, I. Krchňavý, Šteflík, Mihajlovič), tréner Ivan Beneš
Radošovce: K. Václav - P. Kubík, Prokeš, M. Tokoš, Huliman - Čepka, Bartal, P. Kudláč, Flajžík - Pekar, F. Mikula (Baumgartner, Krutý, B. Huťťa), tréner Miro Reha.
Spočiatku bola hra rozháraná, návod na zlepšenie dala šanca Brdečku, ktorá skončila rohom. Radošovce hrozili dvomi štandardkami Pekara. Ten najskôr neuspel z trestného kopu a o chvíľu zahodil dokonca penaltu. V 24. min. sa L. Krchňavy pomerne ľahko zbavil na ľavej strane Kubíka a polovysokou strelou k žrdi nedal Václavovi šancu - 1:0. Zvýšiť mohol Bartošík, jeho strela len „presvišťala“ okolo vinkla. V 44. min. Radošovce vyrovnali na 1:1 zásluhou Jána Pekara. Chviľu po začatí 2. polčasu mali Radošovce výhodu druhej penalty a z nej Braňo Huťťa prekonal Kocáka na 1:2. Z vedenia sa však dlho netešili, lebo už za 2 min. bol Michal Foriška pri lopte skôr ako brankár súpera a vyrovnal na 2:2. Rozhodnúť sa mohlo aj v riadnom hracom čase, keď na jednej strane bol v šanci F. Mikula, na druhej po obstreľovaní brány Radošoviec nakoniec vystrelil J. Sloboda do rúk Václava. A tak museli prísť k slovu penalty. Postupne Brdečka, M. Tokoš, Bartošík, Bartal, L. Krchňavý a P. Kudláč svoje pokusy premenili. Vo štvrtej sérii trafil P. Mikula tyč a Huliman dostal Radošovce do vedenia. Záver však zobral do svojej réžie brankár P. Močidlian Tomáš Kocák. Najskôr sám premenil penaltu na 4:4, potom vychytal B. Huťťu a keď Kosír dal na 5:4, vychytal aj Jána Pekara. 1. cena a krásny Putovný pohár tak získali Popudínske Močidlany.
Najlepší brankár turnaja Karol Václav, najlepší hráč Ján Pekar (obaja Radošovce), najlepší obranca Marián Kosír, najlepší strelec s tromi gólmi Lukáš Krchňavý (obaja P. Močidlany). Na turnaji rozhodovali Pavol Mráz a Miro Línet.
Pred finálovým stretnutím sa konala fanúšikovská súťaž v kopaní jedenástok. Vyše 20 odvážlivcov súťažilo o pohár, ktorý nakoniec získal tréner Radošoviec Miro Reha. Tesne za ním skončili domáci Milan Rajčák a Štefan Štefka. Na počúvanie a po turnaji aj do tanca hrala domáca hudobná skupina Orešané.
Jozef Komorný
