ik pôvodných diel so štefánikovskou tematikou v žánroch: pôvodná próza, pôvodná historická a literárna esej, literárny scenár pre dokumentárny a hraný film, divadelnú, rozhlasovú hru a televíznu inscenáciu. Uzávierka súťažných prác bola 28. júna a 16. júla porota rozhodla o víťazoch spomedzi 10 zaslaných prác.
Cenu za divadelnú hru „Sedem snov pána Štefánika“ získala 18-ročná Dana Ročkaiová z Dolian (do vlaňajška Gymnázium Komárno, v novom školskom roku už Gymnázium Karola Štúra v Modre). Ako vo vyhodnotení uviedol podpredseda Spoločnosti M.R. Štefánika Ján Iždinský, spisovateľ Anton Baláž označil toto dielko ako skutočný umelecký objav a najlepšiu prácu v tejto súťaži. Navrhli ju na udelenie prémie predsedu Vlády SR. Porota navrhla oceniť za rozhlasovú hru kompozíciu Luby Rusnákovej „V bielom svetle Mont Blancu“. Autorka pripomenula tohtoročnú 100-ročnicu od výstupu M. R. Štefánika na najvyšší vrch Európy. Neskôr, ako astronóm, tento výstup do tamojšej hvezdárne absolvoval ešte päťkrát. Porota odporučila hru na udelenie prémie ministra zahraničných vecí SR. Cenu za literárnu a historickú esej „Prométeovské dielo Štefánikovo“ získal Seničan Dárius Jurík (24 r.). Esej tohto absolventa štúdia politológie na Trnavskej univerzite zároveň navrhli na udelenie prémie ministra obrany SR.
Ako dlho ste na vašich témach pracovali?
Dana Ročkaiová: „Moja práca má okolo 50 strán a napísala som ju asi za 2-3 mesiace. O súťaži som sa dozvedela prostredníctvom internetu zo stránky Literárneho centra. Viac sa o osobnosť zaujímam odvtedy, ako sme ju preberali na dejepise. Samotné ocenenie? Je to dobrý pocit. Hra ale mohla byť ešte lepšou, keby som si na ňu nechala viac času.“
Dárius Jurík: „Cenu v súťaži vnímam ako ocenenie vlastnej práce a iniciatívy. Som hrdý, že som ju dostal. Lebo, hoci som už o Štefánikovi písal viackrát, do súťaže som sa zapojil po prvýkrát. Ak zarátam aj zháňanie materiálu, je za tým minimálne 100 hodín práce...“
Ktorý úsek života alebo diela osobnosti ste stvárnili?
Dana Ročkaiová: „Písala som to ako príbeh poslednej noci pred smrťou. A prostredníctvom jeho snov tej noci sa mu zopakuje celý jeho život. Pri štúdiu materiálov o osobnosti som prečítala knihy spisovateľov Varsíka a Štefana Štrvrteckého. Že by som mohla túto prácu napísať ako divadelnú hru, vyplynulo trocha z toho, že v tom čase som čítala viac divadelných hier , napríklad od Bulgakova a podobne.“
Dárius Jurík: „Ako vznikli „Prométeovské tradície...“ ? Prométeus podľa starogréckej filozofie de facto daroval oheň ľudstvu. A pripodobenie Štefánika k Prométeovi je založené na tom, že daroval oheň slobody slovenskému národu. A je súčasťou každého z nás. Je dôležité, ako na vedeckej konerencii v Brezovej pod Bradlom povedal historik Dušan Kováč, aby sme Štefánika študovali. Poznaním jeho diela poznávame aj sami seba. Keďže originálnych dokumentov z pera Štefánika je málo, aj ja som vychádzal z prameňov historikov, aj D. Kováča, a iných. A Záhorská knižnica v Senici mi poskytla vo svojom depozite historicky kvalitné knihy ešte z prvej republiky. Boli tam spomienky spolupracovníkov. Čiže preštudoval som o tejto osobnosti 25-30 kníh.“
Čo z diela M. R. Štefánika vás aj vo vašom živote motivuje alebo ovplyvňuje?
Dárius Jurík: Je to už samotné generálovo krédo „Veriť, milovať, pracovať“. A určite tiež jeho odhodlanie vyjadrené myšlienkou „Ja sa prebijem, lebo sa prebiť chcem.“
Milan Soukup (foto autor)
