Jaroslava Salaya a Emílie Nádlerovej. Ako uviedla spoluorganizátorka výstavy p. Gálisová, mesto sa bude v čo najväčšej miere snažiť o kultúrne využitie priestorov galérie, kde chce dať možnosť prezentovania svojich výtvarných diel, či v inej forme výtvarne realizujúcich sa autorov z Holíča ale i z ostatného záhorského regiónu.
Po prvý krát sa spolu predstavili „krajinár“ ale i „svojský rebel“ Jaroslav Salay a takpovediac „snivá víla“, využívajúca v svojich prácach kombinovanú výtvarnú techniku, Emília Nádlerová.
Emília Nádlerová sa narodila v Trenčíne. Detstvo prežila obklopená prostredím opery a baletu v Banskej Bystrici a práve toto prostredie prispelo ku rozvoju cítenia hudby tanca a výtvarného umenia u nej. V rokoch 1981 až 1987 študovala na konzervatóriu v Žiline hru na harfe. Po absolvovaní školy sa stala členkou orchestra v Banskej Bystrici.. Od roku 1990 vyučuje na ZUŠ v Skalici. Výtvarnému umeniu sa venuje vážnejšie od roku 2002 kedy sa stala členkou klubu výtvarníkov v Skalici. Obrazy, ktoré podľa jej vlastných slov vznikajú spontánne, sú svojským vyjadrením túžby po kráse. Autorka v nich dáva priestor svojej bohatej fantázii a nebráni sa faktu, že pre ňu samotnú je práca na práve sa rodiacom diele relaxom. Jej tvorbu charakterizuje harmónia farieb, zvláštne kombinovaná technika v spojení s originalitou motívov a v neposlednom rade finálnym dotvorením námetu. Autorka využíva svoju kombinovanú techniku, aby i divákovi nechala priestor na zamyslenie sa nad individuálnym chápaním celku i jednotlivých detailov jej výtvarných prác. Holíčska výstava je jej druhou autorskou výstavou a na otázku, čo bolo impulzom na spoločnú výstavu nám odpovedala: „Impulzom ku spoločnej výstave bola ponuka p. Galisovej, ktorá našla v sebe dosť odvahy spojiť moju tvorbu spolu s tvorbou p. Salaya a vytvoriť túto spoločnú výstavu.“
Jaroslav Salay sa narodil v Sekuliach, odkiaľ sa jeho rodičia spolu sním presťahovali do Holíča. Ako dvanásťročný navštevoval výtvarné hodiny u akademického maliara Jozefa Konečného v Hodoníne. Počas pôsobenia v baníckom učilišti v Novákoch pokračoval v rozvíjaní svojho výtvarného talentu. Tuná sa i po prvý krát verejne prezentoval so svojou výtvarnou tvorbou. V priebehu základnej vojenskej služby absolvoval kurz výtvarníkov v Prahe, neskôr amatérsku výtvarnú dielňu v Dome Kultúry v Dúbravke a viacero výtvarných školení u akademického maliara Ľudovíta Hološku. Od roku 1980 sa začína aktívnejšie venovať olejomaľbe a z toho dôvodu u neho vzrástol záujem o okolitú krajinu, historické jadro Holíča, ale i „bohom“ zabudnuté poľné cesty či stodoly v okolitých dedinách. Tie sa s úspechom snaží zobraziť svojím „pochmúrnym“ videním vecí. Má za sebou skutočne bohatú výtvarnú tvorbu, ktorou sa úspešne prezentuje na rôznych súťažných výstavách a taktiež i autorských. Nebráni sa spolupráci s inak tvoriacimi umelcami, napr. v roku 2004 vystavoval spoločne s drevorezbárom J. Šimekom a fotografom M. Holenkom. Svoje práce prezentoval doteraz na trinástich samostatných výstavách a získal rad ocenení na celoslovenských výtvarných súťažiach. Na otázku, čo je dôvodom k tomu, že dnes v Holíči vystavuje i výtvarné práce staršieho dátumu, odpovedal: „Túto výstavu som symbolicky venoval osemstoročnici prvej písomnej zmienky o Holíči a i z toho dôvodu som vybral diela staršie, ktoré si myslím lepšie vyjadrujú môj vzťah k mestu, k jeho histórii a i súčasnosti.“
HaM.
