sti Európy sa podobným objektom pripisuje veľká dôležitosť, sú výkladnou skriňou tej ktorej oblasti, u nás sa k nim správame tak trochu macošsky. Nemusia byť hneď letným sídlom prezidenta. Stačilo by, ak by boli dôkladne udržiavané a tým aj zachované pre budúcnosť. Mohli by sa tak stať pýchou jednotlivých miest. Treba ale dodať, že čo sa týka Malaciek a Levár, kaštieľ nie je v správe týchto miest. Oba majú „svojho pána“ niekde mimo Záhoria. Pozrime sa teraz na každý podrobnejšie.
Kaštieľ vo Veľkých Levároch
Barokový kaštieľ nechal v roku 1723 postaviť viedenský arcibiskup, rodák z Veľkých Levár, kardinál Žigmund Kollonič ako trojkrídlový dvojpodlažný objekt s charakteristickým cour d honneur – čestným dvorom. Architektonicky jednotný útvar kompozične graduje v stredovej osi hlavného krídla predsunutým rizalitom. V tejto časti je umiestnené dvojramenné reprezentatívne schodisko vyúsťujúce na poschodí do piana nobile – slávnostnej sály. Zo schodiska je prístupné oratórium a chór kaplnky kaštieľa. Na jeho nádvorí je malá kruhová fontána s barokovou plastikou.
Ako je všeobecne známe, kaštieľ sa do februára 2005 využíval na činnosť psychiatrickej liečebne. S jej zrušením sa asi nerátalo, keďže sa v areáli pri kaštieli zanechali rozostavané objekty, na ktoré už boli investované značné finančné prostriedky. Podľa našich informácií to mal byť dom sociálnych služieb s kapacitou sto lôžok pre starších, chorých občanov. Kaštieľ s rozsiahlym areálom je pod správou Ružinovskej nemocnice v Bratislave. Stav budovy si momentálne už nutne vyžaduje prostriedky na sanáciu. Jeho doterajšie využitie sa vraj už nezopakuje, psychiatrická liečebňa sa znovu neobnoví. Objekt bude zrejme predmetom privatizácie.
Kaštieľ v Malackách
Pôvodne renesančná stavba štvorkrídlového objektu s vnútorným nádvorím. Doba začiatku výstavby sa datuje na rok 1624. Vo veľkom dvore bola pôvodne murovaná studňa na pitnú vodu a nad ňou bronzový jeleň, toho však odviezli v roku 1918 do Marcheggu. Kaštieľ obýval do roku 1918 Mikuláš VI. – Pálfi, ktorý sa narodil v roku 1861 v Malackách a zomrel roku 1935 v Marcheggu. Okolo kaštieľa bol rozsiahly park a obklopený kamenným múrom. Park bol koncipovaný ako anglický o rozlohe 68 katastrálnych jutár. Od hlavnej brány z tepaného železa viedla do kopca k hlavnému vchodu kaštieľa široká platanová aleja s pokračovaním lipovou alejou, ktorá bola po roku 1945 zrezaná a nahradená pagaštanmi.
Po Pálfiovcoch vlastnili zámok františkáni, ktorí ho neskôr prenajali nemocnici v Malackách . Nemocnica, ktorá budovu dlhé roky užívala, sa zaviazala, že prostriedky namiesto nájomného použije na rekonštrukciu kaštieľa. Skutočnosť bola však taká, že za to dlhé obdobie stihli napríklad z 22 komínov opraviť len dva. Keďže bola starostlivosť venovaná iba týmto dvom, ostatné dnes hrozia zrútením. Do objektu už v súčasnosti pravdepodobne zateká. Možno to pripísať aj stavu komínov. Práve tie sú najslabším článkom reťaze tejto historickej pamiatky, keďže pre ich neudržiavanosť im hrozí zrútenie a to by zasa mohlo spôsobiť ďalšie poškodenie strechy.
Ak sme si mysleli, že po nežnej revolúcii sa starostlivosť o túto pamiatku zlepší, mýlili sme sa. Porevolučné vedenie nemocnice, na prízemí kaštieľa s kožným oddelením (aj na boj proti plesniam), si do suterénu vpustilo firmu, ktorá plesne vedome produkovala v rámci pestovania šampiňónov. Firma tam mala nasadené šampiňónové kultúry a hríbmi zásobovala obchody v okolí. Každému je asi jasné, že pestovanie šampiňónov v suteréne objektu, ktorý je kultúrnou pamiatkou zapísanou v ústrednom zozname, nie je najvhodnejšou aktivitou. Stavebníkmi kaštieľa dômyselne vytvorený vetrací systém zanikol v záujme zvýšenia vlhkosti prostredia, aby sa tým zlepšili podmienky na pestovanie šampiňónov.
Keď sme sa spýtali na problémy okolo kaštieľa v Malackách zástupcu primátora, Ing. Jozefa Bullu, zistili sme, že v súčasnosti ešte budovu spravuje vyšší územný celok, ktorý je povinný približne do polovice augusta vyčistiť odovzdávané priestory, lebo len tak sú františkáni ochotní prevziať ju do svojej správy. Odmietli prevziať si budovu, v ktorej po činnosti nemocnice zostalo množstvo odpadu. Z väčšej časti sú to údajne nebezpečné odpady.
O budúcom využití kaštieľa sa zatiaľ nevie. Určité predstavy existujú, no na ich realizáciu si zrejme ešte istý čas počkáme.
- mb -
