GBELY. Miroslav Čársky zažil socializmus aj demokraciu, dobu vie porovnať. Počas socializmu dokonca prejavil odpor. "Odzrkadlilo sa to niekde inde, nezabudli na mňa," povedal.
O dnešnej demokracii tvrdí, že sme zatiaľ vo fáze kukly, skutočná demokracia - motýľ sa ešte len vykľuje, ak prídu správni politici. Dnes rozhodne ide voliť, má jasno v tom, koho zakrúžkuje.Jeho veľkou láskou je fotografovanie. V obci ho nazývajú historikom, o minulosti Gbelov toho vie veľmi veľa. Pátra po nej, zapisuje ju vo forme článkov, za ktoré nechce honorár. Mladšia generácia tak na ňu nikdy nezabudne.
Jeho krédom je skromnosť. "S klobúkom v ruke zájdete na koniec sveta," citoval svoju učiteľku zo školy s tým, že to pochopil neskôr. Potvrdil, že so skromnosťou a úctou sa dá dostať všade.

Kedy ste sa začali zaujímať o históriu?
V podstate to začalo zberateľstvom. Zaujímať sa však vážnejšie o históriu som bol nútený počas písania diplomovej práce. Polovicu z nej tvorila história o chove merinových oviec na Slovensku. Doviezlki ich ako dar Františkovi Lotrinskému zo Španielska a umiestnili na Holíčske panstvo.
Išlo o archívne bádanie zamerané na Holíčske a Šaštínske panstvo. Tému mi zadal vedúci katedry. Vedel, že pochádzam zo Záhoria, v Holíči bol podnik Movis, ktorý sa zaoberal chovom oviec a ďalšieho spracovania. Bol to vzorový podnik, do Holíča sa chodilo dokonca na exkurzie. Máme vedieť, odkiaľ pochádzame. Preto je minulosť dôležitá.
V článku sa dozviete:
- Aké pamätník spomína na komunizmus,
- ako sa nesúhlas s režimom prejavil na jeho živote,
- porovnanie minulosti so súčasnosťou,
- ako hodnotí súčasnú politickú históriu,
- prečo je história dôležitá pre budúcnosť,
- či ide voliť,
- aké boli voľby počas komunizmu.
Odvtedy ste začali zbierať rôzne informácie?
Keď ma zaujala nejaká téma, išiel som po nej a snažil som sa ju spracovať. Zväčša to bolo zamerané na Gbely a toto územie. Spracúvam to v takej forme, aby sa to dalo uverejniť. Ak niekto chce, môže to uverejniť. Nepamätám si, že by som za to dostal honorár. Aj sa ma pýtali, prečo ho nechcem.
A prečo ho nechcete?
Chcem byť nezávislý a aj som nezávislý.
Prečo máte potrebu byť nezávislý?
Existujú rôzne tlaky a ja v takom prípade môžem povedať nie. Chcem slobodu voľby. To napríklad nemôžete urobiť vy novinári, lebo sa rozlúčite so zamestnaním. (pozn.redaktora: Povedal s úsmevom.)
Aké sú vaše spomienky na socializmus?
Túto dobu som zažil a prejavil som aj slobodu vyjadrovania. V roku 1968 som mal ideály, že sa niečo zmení. V roku 1971, keď sa začala normalizácia, povedal som nie a vystúpil som zo strany. Odzrkadlilo sa to niekde inde, nezabudli na mňa.