AKTUALIZOVANÉ 21. 9. 2023 o 10.00. Článok sme doplnili o kritické vyjadrenie Martina Pekára z PS a stanovisko KDH. V úvode textu sme aktualizovali informáciu o procese voľby generálneho riaditeľa.
BRATISLAVA. Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) majú od pondelka 18. septembra nového generálneho riaditeľa. Stal sa ním Radoslav Štefánek. Jeho cesta na riadiaci post v kľúčovej štátnej firme však vyvolala viacero otáznikov.
Do funkcie sa dostal až na druhý pokus. Správna rada ŽSR totiž najskôr odmietla jeho priamu nomináciu pre možný konflikt záujmov a prepojenie na ministra dopravy Pavla Lančariča.
Do výberového konania sa následne prihlásili štyria uchádzači. Štefánek v ňom získal najviac bodov aj v konkurencii skúsených železničiarov a minister ho napriek priamym obchodným väzbám do funkcie aj vymenoval.
"Vymenovať generálneho riaditeľa veľkého štátneho podniku desať dní pred voľbami, to nevyzerá na štýl zmeny, ktorú náš štát potrebuje. Najmä s ohľadom na zvláštne okolnosti, za ktorých k vymenovaniu došlo," kritizoval proces výberu nového šéfa železníc Martin Pekár z Progresívneho Slovenska.
Partneri vo firme
Podľa údajov v obchodnom registri bol Lančarič kedysi konateľom spoločnosti Panorama Investments spolu s Romanom Götzlom, ktorý je Štefánekov príbuzný a ako adresu svojho bydliska uvádza byt manželov Štefánekovcov.
Keď sa Lančarič dostal do vlády, jeho miesto vo firme zaujala manželka Sylvia.
Juraj Rizman z Post Bellum: História ani zďaleka nie je históriou mužov Čítajte Niekoľko týždňov pred vymenovaním úradníckej vlády však Götzl vstúpil do spoločnosti Railcon, kde spolupracoval so Štefánekovou manželkou Michaelou. Firma pôsobí v oblasti železničnej dopravy.
Tento rok v júli však obidvaja, tesne po tom, ako Správna rada ŽSR odmietla nomináciu Štefáneka, Railcon opustili.
Spojitosť s problematickými tendrami
Podľa verejne dostupných informácií bol v minulosti Štefánek, pôsobiaci ako riaditeľ úseku služieb a člen predstavenstva národného dopravcu ZSSK, spájaný s niektorými problematickými tendrami.
O jeden sa zaujímal aj Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF).
KDH v jednej zo svojich tlačových správ poukázalo na informácie, že podľa viacerých odborníkov sa v tejto súťaži skutočne nachádzali technické parametre, ktoré boli nastavené pre jedného z uchádzačov.
Podľa vtedajšieho predsedu Pavla Zajaca, ak by vtedy súťažilo viac firiem, „tak výsledná cena mohla byť o 10 až 20 percent nižšia. Čo by znamenalo, že sme za tú istú sumu mohli nakúpiť viac vlakov," vysvetlil.
