SENICA. Juraj Rizman, partner prezidentky Zuzany Čaputovej a bývalý predstaviteľ Greenpeace či VIA IURIS, je dnes na čele komunikačného tímu Post Bellum.
To na námestí v Senici predstavilo začiatkom septembra výstavu HERstory. Poukazuje na príbehy 15 silných žien, história totiž dokazuje, že o ženách sa málo hovorí. Chcú to zmeniť.
Prezradil, aký je život po boku prezidentky a čím ich očarilo Záhorie. Vyzdvihol potrebu zmeny spoločenského správania. Ľudia totiž dokážu byť na sociálnych sieťach krutí a necitliví. Mali by za to čeliť zodpovednosti.
„Útoky na deti sú pre mňa úplne neprijateľné a nepochopiteľné,“ povedal.

Ako ste sa dostali k spolupráci práve s Post Bellum?
V kontakte s Post Bellum som bol už dávno predtým, ako som sa stal partnerom pani prezidentky. Tri roky predtým, ako som pre nich začal pracovať, som bol ich poradcom. Bol som členom tímu, ktorý pre nich robil strategické plánovanie. Málo kto to vie, ale v minulosti som napríklad prešiel mnohé miesta spojené so slovenskou históriou, je to môj koníček, venujem sa tomu spoločne so synom. Som človek, ktorý sa profesionálne venuje komunikácii, robil som komunikáciu pre mnohé iné organizácie. Keď sa objavila táto možnosť, bolo to spojenie príjemného s užitočným. Človek sa venuje tomu, čo ho baví a zároveň využíva skúsenosti.
V článku sa dozviete:
- Aký je život po boku prezidentky,
- na čo si Juraj Rizman nikdy nezvykne,
- čo by sa malo na Slovensku jednoznačne riešiť,
- ako chce spolu s Post Bellum zmeniť históriu,
- ako vznikol nápad HERstory,
- čo je pointou tejto putovnej výstavy.
Navštívili ste aj nejaké zaujímavé miesto na Záhorí?
Záhorie máme radi z viacerých dôvodov. Chodíme sa tam veľmi často bicyklovať, či už s pani prezidentkou alebo s mojím synom. Máme prebicyklované cele slovenské povodie Moravy. Minulý rok sme napríklad v rámci dovolenky išli na bicykloch od Kopčian až do Bratislavy. Je to nádherný kus krajiny, zaujímavých výhľadov a ticha. No a Záhorie – sa samozrejme týka aj zberu húb.
Aký je život po boku tak významnej ženy a osobnosti?
Výnimočný. Na jednej strane je to vec prestíže, obrovskej cti reprezentovať Slovensko. No na druhej strane sú s tým spojené aj isté obmedzenia a hrozby.
Prezidentka v rámci Slovenskej republiky nemôže odmietnuť ochranu. Ochrana je tam 24 hodín denne a 365 dní do roka. Má to svoje plusy aj mínusy ale našli sme formu, ktorá je prijateľná. Aby sa zachovala aj bezpečnosť aj miera istá miera súkromia.
Horšie je, že žijeme v dobe kedy je pomerne veľa hejtu.