SENICA. Na Záhorácku stenu slávy Kultúrneho domu v Senici pribudlo začiatkom augusta ďalšie koliesko s významným menom. Rodák z Gajar Štefan Orth toto ocenenie získal za mimoriadny prínos v kultúre na Záhorí a v Senici.
Umeniu sa začal venovať už ako malý chlapec, maľuje 60 rokov. Za posledných 30 rokov vychoval mnoho umelcov. Za osvetu bojoval aj za socializmu.
Má rád nadčasovosť a skromnosť. Sám maľuje na kartón či sololit. Umeniu medze nekladie.
"Študentom hovorím, aby maľovali na hocičo" vysvetlil Štefan Orth.
V Gajaroch zrekonštruovali vojenské bunkre, vojaci v nich počas vojny trávili celé mesiace Čítajte Veľké sklamanie
K maľovaniu sa Štefan Orth dostal už ako malý chlapec. Prvotné kresby boli do pamätníkov. "Kreslil som už na základnej škole v Gajaroch. Potom ma prihlásili na Školu umeleckého priemyslu do Bratislavy. Odpísali mi však, že nemôžem byť prijatý pre nedostatok miesta. Vtedy sa môj rozvoj trochu pribrzdil," vysvetlil.
V tom čase zažil prvé sklamanie. "Bolo vidieť, tak ako teraz, že tam chodili skôr rodinní príslušníci pedagógov a vyššie postavených. Kam sme teda chceli ísť my z dediny, z Gajar?" skonštatoval.
Na strednej škole sa začal umeniu venovať intenzívnejšie. "Najväčší rozvoj som zažil na pedagogickej fakulte v Trnave. Študoval som kombináciu matematiky a výtvarnej výchovy. Takže som bol aj matematik," povedal.
V článku sa dozviete:
- Ako sa Štefan Orth dostal na Záhorácku stenu slávy,
- čo dôležité robil pre slovenskú kultúru,
- ako sa dostal do Senice,
- kde berie inšpiráciu,
- prečo maľuje na sololit.
Podľa neho sa matematika s umením dopĺňala. "Keď sú tieto dve veci vedľa seba, dáva to zmysel," dodal.
Počas vysokoškolského štúdia zažil prvú veľkú výstavu v Zrkadlovej sieni v Trnave. "Boli to moje obrazy z okolia Gajar. Tie obrazy si veľmi dobre pamätám," zaspomínal si Štefan Orth.
Budoval kultúru na Záhorí
Rodné Gajary sú pre neho veľkou inšpiráciou. Už ako mladý sa podieľal na tvorbe kultúry v obci a dodnes maľuje tamojšiu prírodu.
"V kultúrnom dome sa pripravovala zasadačka pre mladých ľudí a ja som na stenu namaľoval veľkú vec. Bol tam nejaký akt a kríž, zaujímavá myšlienka po revolúcii," vysvetlil.
Ako bývalo zvykom za socializmu, Štefan Orth dostal miestenku pedagóga v Kútoch, kde to však neskončilo len pri bežnom vzdelávaní detí. Aktívne sa venoval 15 rokov futbalu, ale aj kultúre a umeniu.
"Na dedinách boli osvetové besedy. Bol som vedúci. V krásnom priestore som to vybavil panelmi z režného plátna. Urobili sme niekoľko výstav. Spomínam si na Pavla Ryšku, ktorý pracoval v osvetovom stredisku. Vďaka nemu som neskôr začal pracovať v Senici," povedal.
Bol to významný umelec a výtvarník. "Do Senice dotiahli, aby som založil mestský dom kultúry," spomenul Orth.
Zaspomínal si na nešťastné úmrtie kolegu Ryšku.
