GAJARY. Písal sa rok 1938, druhá svetová vojna sa pomaly ale iste blížila. Dôsledky a strach neobišli ani Záhorie, Gajary totiž susedia s Rakúskom. Obyvatelia sa báli vpádu Hitlerových vojsk.
Vláda rozhodla o spôsobe obrany. Začali s výstavbou bunkrov, ktoré stáli nemalé peniaze.
Vojaci a dobrovoľníci strávili tri mesiace vo vojenských bunkroch a zákopoch spolu s armádou. Zbytočne. Podľa jedného z pamätníkov totiž došlo k zrade - Mníchovskej dohode.
Skupina nadšencov sa pred tromi rokmi rozhodla obnoviť túto atmosféru. Zrekonštruovali dva bunkre v Gajaroch.
Zhorel mu dom, upadol do kómy, jeho deti medzitým skončili v detskom domove Čítajte Atmosféra z roku 1938
Erik Vaniš je jeden z nadšencov, ktorý sa aktívne venuje bunkrom v Gajaroch. Pomáhal mu Robert Zapletal. Vaniš vysvetlil že bez podpory starostu by to nešlo.
"Minuli sme veľa peňazí a odpracovali neskutočné množstvo hodín, našťastie nás podporuje aj obec," dodal.
Starosta Martin Rybecký vysvetlil, že ich aktivitu plne podporuje. "Ako starosta som nápomocný a k dispozícii. Snažíme sa pomáhať či už finančne alebo zapožičaním obecnej techniky," vysvetlil.
V článku sa dozviete:
- ako vznikol nápad zrekonštruovať vojenské bunkre,
- koľko ich je na Záhorí,
- prečo vlastne vznikli,
- akí vojaci v bunkroch chránili Slovensko,
- ako celá situácia dopadla.
Obrovskú podporu získali aj v spolku Sokol - Telocvičná jednota Sokol Gajary, ktorý je aktívny už od roku 1919, práve jeho členovia trávili tri mesiace v bunkroch a čakali na príležitosť brániť Slovensko.
"Bol to môj sen už na strenej škole, keď som mal 15 rokov. Sen sa stal skutočnosťou. Zhruba pred tromi rokmi sa nám podarilo zrekonštruovať dva bunkre," skonštatoval.
Jeden je ešte stále v štádiu výstavby. V bezprostrednej blízkosti bunkra sa slovenský telefonický operátor premení na rakúskeho. Na prvý pohľad vidno doslova hŕbu betónu, ktorá však ukrýva pravú atmosféru z roku 1938. Už pri vstupe je voda. Podľa Erika Vaniša je to však len pár kvapiek.
"Vtedy to tu bolo zaliate, preto je vstup do bunkru zhora. Keď sme začínali s rekonštrukciou, bunker bol plný vody," vysvetlil.
Treba vyliezť po zabudovanom rebríku na strechu bunkra, odložiť pevný kovový kryt a zliezť po rebríku úplne dole - dnu. Je tam chlad a vlhko, ktoré však uzemňuje drevený obklad. Cez strelnicu si možno predstaviť, ako vtedajší vojaci mierili zbraňami na breh Moravy. Situáciu sledovali pomocou periskopu.
"Bola to prvá línia obrany, pretože tu bol pôvodne most. Ďalšie sú v okolí, približne 4. Dokopy ich je okolo Gajarov 32. Chránili sa krížovou paľbou. Základnou požiadavkou taktického použitia týchto objektov bolo, aby svojou paľbou pôsobili do priestoru. Ako hlavnú zbraň používali guľomet," dodal.
Ďalší bunker je zrekonštruovaný do detailu. Vstupuje sa doň z bočnej strany, druhú stranu chráni nános zeminy, ktorý mal za úlohu zmenšiť jeho viditeľnosť. V okolí tohto bunkra kedysi nebola žiadna hrádza, iba breh Moravy.
Vchod chráni mreža. Je tam úplná tma a množstvo rekvizít, ktorí Vaniš pracne zháňal. Patria medzi ne škatule na náboje, strieľňa, periskop, ďalekohľad, lampa potrebná pre svetelnú signalizáciu, plynová maska, píla, ktorou mohli vojaci rezať prekážky - stromy. V neposlednom rade je v bunkri aj granát. Na stene visí dobová vojenská bunda a taška.
Bunker je vybavený aj ventilátorom na ručnú pumpu. "Splodiny zo strieľania museli nejakým spôsobom ísť preč. Dvere boli zatvorené," povedal.
V miestnosti sa nachádza aj chladička na zbrane v podobe hranta s vodou.
