MALACKY. Mestské lúky sa behom posledných rokov stali vo svete fenoménom, inak to nie je ani na Záhorí v Malackách. Avšak, ľudia ich akceptujú zväčša iba keď sú upravené a pokosené. Ak je to inak, majú rôzne výhrady.
Na jednej strane bojujú za lepšiu klímu a zelenšie prostredie, na druhej strane sa sťažujú na nepokosené mestské lúky a trávniky, tvrdia že tam budú kliešte, v ovzduší bude viac alergénov, udržiavaná plocha je estetickejšia a mnohé iné.
Zoológ Marek Semelbauer sa zaoberá monitoringom opeľovačov, úzko spolupracuje s ochranármi prírody.
Spomenul niekoľko argumentov, prečo sú mestské lúky dôležité. Pre alergikov dokonca môžu byť prínosov, nehovoriac o pozitívnych vplyvoch na klimatické prostredie či teplotu a zadržiavanie vlhkosti.
Výška trávy v Senici je na zaplakanie, sťažujú sa ľudia. Mesto tvrdí, že kosenie ide podľa plánu Čítajte Sú nejaké druhy živočíchov, pre ktorých je takáto mestská lúka dôležitá?
Spomeniem napríklad čmeliaky, všetky druhy čmeliakov sú chránené a v mestách bežne žijú. Veľmi by to pomohlo aj denným motýľom. Napríklad vidlochvost feniklový, ktorý síce nie je chránený, ale je to krásny veľký motýľ a v pohode by dokázal žiť v mestách, keby sme mu vytvorili podmienky. Z detstva si pamätám, že sme ich naháňali po sídlisku.
Prečo je odklad kosenia dôležitý si môžeme vysvetliť na kriticky ohrozenom modráčikovi čiernoškvrnnom. Samičky kladú vajíčka na kvetné puky oregana, kde sa krátky čas vyvíjajú húsenice, potom sa presunú do hniezd mravcov.
Na jednej lokalite tohto modráčika som si všimol, že časť plochy bola pokosená ešte začiatkom júna, časť nebola pokosená vôbec. V polovičke júla samičky kládli vajíčka na oregano, ale to kvitlo iba na nepokosenej časti.
Napriek tomu, že od kosenia uplynulo jeden a pol mesiaca, oregano sa nedokázalo obnoviť. Predstavme si, že by niekto pokosil celú lúku naraz. Pre modráčika by to bolo likvidačné, samičky by nemali kam klásť vajíčka. Časové okno, kedy je možné tento druh motýľa poškodiť, trvá skoro dva mesiace.
V článku sa dočítate aj:
- aké sú najčastejšie fámy o nepokosenom poraste,
- čo sú to mestské lúky a aký je ich význam,
- prečo môžu byť prínosom pre alergikov,
- ako môžu zlepšovať klímu,
- akým spôsobom dokážu samosprávam ušetriť financie.
Lúku je samozrejme nutné pokosiť, ale ak chceme zachovať lúku aj s modráčikmi, musíme tomu prispôsobiť manažment – napríklad odložiť kosenie na časti lúky na vhodné obdobie. Na produkčných lúkach je to pre hospodárov samozrejme čistá strata, ale mestské lúky predsa nezakladáme kvôli produkcii sena, tu žiadny ekonomický konflikt nehrozí, skôr naopak.
Ľudia často spomínajú kliešte, môžu mestské lúky ohroziť ľudí v súvislosti s kliešťami?
Kliešte číhajú vo vysokej vegetácii, ale aj kríkoch, odkiaľ sa prichytia na hostiteľa, potencionálne to môže byť človek. V nízkej vegetácii sa kliešť nezdržuje, lenže to nie je všetko.
Ľudia si neuvedomujú, že kliešte majú radi teplé, ale vlhké prostredie a kvôli tomu nie sú aktívne celú sezónu. V nížine, kde je teplo a sucho, majú vrchol aktivity v máji, potom zmiznú. Bežne sa predieram všetkými možnými chrapaždinami, kliešte mávam len v máji. V máji zároveň prebieha prvá kosba, a to sa týka aj mestských lúk.
V súvislosti s mestskými lúkami ani nie je žiaduce, aby cez ne ľudia chodili, keď trávu ľudia ušliapu, nedá sa dobre pokosiť. Zároveň by sa mestské lúky mali zakladať na miestach, kde veľa ľudí nechodí alebo tak, aby sa dali jednoducho obísť. S trochou rozumu je riziko úplne zanedbateľné.
Čo sa týka argumentu, že mestské lúky produkujú množstvo alergénov, ako to teda je?
Treba si uvedomiť, že trávy kvitnú v mestách obyčajne v máji a v júni. Štandardne by malo prebiehať prvé kosenie v máji, aby sa zamedzilo unikaniu peľu do ovzdušia. Potom sa vegetácia obnoví.
Po kosbe však vyrašia kvitnúce byliny, ktoré neprodukujú alergénny peľ. Správne udržovaná mestská lúka je z hľadiska alergikov skôr prínosom, pretože v nej dominujú kvety a produkuje peľ len v malej miere. Tým, že v porovnaní s konvenčným trávnikom má väčšiu listovú plochu zároveň omnoho lepšie zachytáva peľ a prach. Mestské lúky teda skôr pomáhajú.
Na druhej strane máme konvenčne udržiavané mestské trávniky. Ľahko sa môže stať, že kosci prešvihnú ideálny termín a trávy vypustia peľ. Z pohľadu alergikov je v tejto chvíli už zbytočné kosiť. Jediné, čo tým dosiahneme je to, že kosením sa zvíri už usadený peľ a prach. Dominantná tráva mestských trávnikov je mätonoh, ktorý môže peliť aj viackrát do roka, takže tento scenár sa môže opakovať aj dva až trikrát za sezónu.
Ďalšia vec sú alergénne pele, ktoré tvoria buriny kvitnúce koncom leta, ako ambrózia, palina a iné. V správne udržiavanej mestskej lúke nemajú priestor. Najlepšie sa im darí na narušovaných miestach, ako sú staveniská, rozkopávky, ale môžu sa objaviť aj v normálnom trávniku, ak je redší a ambróziu medzi seba pustí.
