ZÁHORIE. Daniel Čistý vyrastal v kresťanskom charizmatickom hnutí Modrý kríž, z ktorého odišiel keď mal 18 rokov. Aktuálne je známym komikom a náboženstvo používa vo svojich vystúpeniach.
Chýbali mu hudba, kamaráti, hračky či knihy. Akýkoľvek pôžitok bol totiž hriechom. Najhoršie pre neho bolo násilie.
Tvrdí, že rodičia ho bili za všetko, spomenul aj sexuálne násilie týkajúce sa ostatných členov.
"Keď nás troch súrodencov bili, chceli, aby sme si tú bitku vypýtali tým, že sme si museli priniesť remeň alebo varechu sami," povedal.
História Modrého kríža a reakcie kazateľa a českej organizácie
- Modrý kríž bol kresťanským abstinentným spolkom, ktorý mal vzniknúť v roku 1877 vo Švajčiarsku.
- Slovenský Modrý kríž vznikol z iniciatívy sestier Royových a Jána Chorváta 1. januára 1897 v Starej Turej.
- Hnutie sa rozšírilo na celé územie dnešného Slovenska, ako i na ďalšie územia obývané Slovákmi.
- Mária a Kristína Royové boli podľa Pavla Trúsika z Múzea sestier Royových priekopníčkami sociálnej práce na Slovensku. V Starej Turej zriadili útulne pre siroty, chorých a bezprizorných, nemocnicu, sirotinec Chalúpku i starobinec Domov bielych hláv. Sestry Royové sú tiež autorkami prvého poštúrovského spevníka, zakladateľkami prvej slovenskej diakonie i prvej besiedky. K. Royová je dodnes jednoznačne najprekladanejším slovenským spisovateľom. Taktiež bola fakticky prvou slovenskou kazateľkou a čelnou predstaviteľkou slovenského prebudeneckého hnutia, ktoré formálne zastrešovali spolky Modrého kríža.
- Podľa Trúsika sa pracovníci Modrého kríža primárne snažili o duchovné pozdvihnutie slovenského národa. Vzdelanostné pozdvihnutie, prehlbovanie národnej identity a rozvíjanie umeleckých aktivít patrilo k sprievodným javom tohto pôsobenia.
- V roku 1952 bol zakázaný a v nastávajúcom období boli viacerí jeho členovia či sympatizanti odsúdení k odňatiu slobody.
- Zbor Cirkvi bratskej na Starej Turej bol transformovaný z pôvodného abstinentského spolku Modrý kríž sestier Royových. Od spomínanej sekty Modrý Kríž sa dištancujú, pričom Daniel Čistý vysvetlil, že jeho rodičia boli členmi práve tejto cirkvi, než vstúpili do sekty. "Cirkev bratská na Slovensku je štátom registrovaná cirkev so storočnou históriou. Naša cirkev nadväzuje na prácu ušľachtilého abstinenčného hnutia Modrý kríž, ktoré dnes už oficiálne neexistuje, iba meno je používané pre iné organizácie," vysvetlil kazateľ CB z odbočky v Bratislave.
- V Českej republike vznikla organizácia Modrého kríža v roku 2003, tá sa však od slovenskej sekty Modrý kríž dištancuje. "Organizácia Modrý kríž v ČR je neštátna organizácia a nemá nič spoločné so žiadnou kresťanskou či podobnou inštitúciou. Naša sociálna služba poskytuje adiktologické poradenstvo," vysvetlila Lenka Novotná sociálna pracovníčka a vedúca poradne.
- So slovenským menovcom Modrého kríža sa redakcii zatiaľ nepodarilo spojiť.
Kedy ste sa dostali do spoločenstva Modrý kríž ?
Dostal som sa tam cez rodičov, ktorí tam prišli, keď som mal približne štyri alebo päť rokov. V spoločenstve ma vychovávali, takže som nemal príliš na výber.
Aké ste mali detstvo?
Bolo z veľkej časti o tom, že som sa pozeral na bielu stenu. Ale bol som veľmi kreatívny. V mysli bola pre mňa biela stena plátno. Mohli ma zatvoriť do väzenia, ale to, čo nedokážu zatvoriť do väzenia, je ľudská myseľ.
Zaujímavé na tom je, že funguje spomienkový optimizmus. Pamätám si veci lepšie, ako boli. Nikdy nebolo tak zle, ako vtedy. To obdobie pre mňa bolo len strachom z toho, kedy budem zase za niečo potrestaný. Nedalo sa tomu zabrániť, dôvody za trest neboli naozajstné. Mlátiť dieťa za niečo, čo nemá nič spoločné s výchovou, nie je v poriadku.
Nemohol som mať klasické existujúce spoločenské hry, tak som si vymyslel svoje. Vždy som priniesol nejakú novú alebo som urobil vylepšenie tej starej a hrali sme sa ju. Všetky veci som si robil sám. Pre mňa bolo až také zvláštne, keď niekto počúval hudbu, ktorú niekto vymyslel. Ja som mal pesničky a básničky, ktoré som sám napísal.
Horko-pekná spomienka je, že mi dal spolužiak kazetu, kde bol album od The Beatles. Dostal som ju tajne. Mal som ju schovanú za skriňou. Keď rodičia neboli doma, tajne som si ju prehrával. Poznal som ich, lebo spolužiak mi ich predtým spieval.
Vždy som mal túžbu spoznávať a moji rodičia mali vždy túžbu to zadusiť. Keď videli, že ma niečo zaujíma, automaticky mi to zakázali.
Zažila znásilnenie i extrémnu manipuláciu. Prehovorila bývalá členka spoločenstva Milosť Čítajte Ako reagovali rodičia?
Reagovali hlavne posmechom. Keď som niečo tvoril, ponižovali ma, že to nemohlo byť z mojej hlavy. Hovorili, že za mňa hovorí Diabol, že som Satanov nástroj. Myslím, že moja predstavivosť sa z donútenia rozvinula do silných rozmerov.
V článku sa dozviete:
- Aké je vyrastať v "sekte" podľa slov bývalého člena,
- aké si z detstva odniesol traumy,
- čo šokujúce sa dialo na stretnutiach členov,
- odkaz pre ľudí v podobnej situácii.
Za čo ste boli najviac trestaný?
Pre nich prestavoval okolitý svet a všetko v ňom, okrem ich náboženstva, Satana a jeho nadvládu. Veci, ktoré svet produkoval, sú Satanovým dielom. Raz som dostal bitku za to, že som si tajne kúpil stavebnicu z lega, kde bol pirát, ktorý mal poklad s mincami. Jedna z mincí sa stratila. Rodičia ju našli a zistili. Pre nich tá hračka reprezentovala symbol Diabla. Tým, že tam boli peniaze, hračka bola pod vplyvom démona, ktorý má dieťa pripútať k vzývaniu peňazí - mamonu. Riešením bolo, že som tú hračku musel vyhodiť.
Z ich pohľadu to bola výchova. S odborníkmi som sa zhodol na tom, že to bolo v prvom rade psychické týranie. Oni chceli, aby som tú hračku šiel vyhodiť sám. Inú hračku som zase musel vrátiť do obchodu.
Keď nás troch súrodencov bili, chceli, aby sme si tú bitku vypýtali tým, že sme si museli priniesť remeň alebo varechu. Pre mňa je však psychické týranie horšie a tvrdšie ako fyzické. Bite ma aj každý deň, ale psychické týranie má trvalejšie následky, najmä v takom veku.
Kedy ste si začali uvedomovať, že žijete inak, ako ostatní?
Pamätám si, že na základnej škole som bol na návšteve u spolužiaka. Mal rybičky a bendžo. Veľmi sa mi to páčilo. Povedal mi, že ho rodičia nebijú. Nechápal som to, myslel som, že to nie je normálne. Rodičia mi tvrdili, že keď sa dieťa nebije, vyrastie z neho zlý človek. On nebol zlý. Bol vlastne super človek. Nesedelo mi to, ako mohol byť dobrý človek, keď ho rodičia nebili? Tých vecí bolo zrazu viac a viac. Keď som dospieval, začal som nad vecami premýšľať a rebelovať.
