SENICA. Slávke Harnošovej sa na vonkajšej parapete bytu na piatom poschodí v kvetináči na sídlisku v Sotinej uhniezdil sokol myšiar. Samica zniesla tri vajíčka, z ktorých sa vyliahli dvaja mladí sokolíci.
Sokol myšiar patrí medzi naše najrozšírenejšie dravé vtáky na Slovensku a je zákonom chránený.
Podľa odborníka sa už pomerne často stáva, že sa uhniezdi na balkóne v kvetináči či na parapete. V každom okresnom meste už podľa neho takýto prípad zažili.
Ľudia by sa ich nemali dotýkať ani ich prikrmovať.
Rodinné divadlo
Aktuálne už sokoly odleteli. "Začala mi ubúdať hlina z kvetináčov, udomácňovali sa. V marci začali znášať vajíčka. Každé dva dni zniesla samička jedno. Keď ich bola znáška kompletná, zostala na nich sedieť," vysvetlila Slávka Harnošová.
Samica sedela na vajciach štyri týždne. "Po štyroch týždňoch sa začali liahnuť. Apríl a máj však boli veľmi daždivé, parapet je vonku a ja som ich nedokázala uchrániť. Keď samička odletela a videla som, že je tam veľa vody, vyberala som ich odtiaľ, aby som ich ochránila. Napokon samica vysedela dve vajíčka, z ktorých sa vyliahli mláďatká," povedala.
Podrobne tento proces pozorovali. "Samička na nich sedela vyše týždňa. Samec im nosil hlodavce, ktorými ich kŕmila," dodala s tým, že spočiatku ich pozorovali len cez stiahnuté žalúzie, aby sa nezľakli.
Podľa jej slov rapídne rástli. "Za štyri týždne už z nich boli „baculky“. Keď poletovali z kvetináča do kvetináča, mala som strach, že spadnú," povedala.
Potom odišli na dovolenku a po návrate už po sokoloch nebolo ani stopy. "Vôbec ma to neobmedzovalo, holuby dokonca chodili menej," zhrnula.
V článku sa dozviete:
- Ako prebiehalo zahniezdenie sokola na parapete,
- ako dlho trvá hniezdenie,
- prečo by ľudia nemali mláďatá prikrmovať,
- čo robiť, ak sú v ohrození
- či hrozí človeku nejaké ochorenie.
Odborník z Ochrany dravcov na Slovensku, Roman Slobodník vysvetlil, že už to nie je až tak ojedinelým javom.
"Sokoly približne sto rokov dozadu začali obývať aj mestské prostredie. Na začiatku minulého storočia už boli informácie, že sokoly boli v Bratislave," povedal.
Najprv hniezdili v kostolných vežiach, na mostoch či pontónových konštrukciách, potom postupne prešli na balkóny či bytovky. Vývoj bol postupný.
Počet hniezdení v mestách podľa neho stúpa, najprv boli vo väčších mestách, počas posledných rokoch však už obývajú aj menšie mestá či dediny.
Keď sa vám na balkóne zahniezdi, najlepšie je nerobiť nič. "Tým, že si ten balkón vybrali, znamená to, že majú istú toleranciu voči ľuďom," zhrnul.
Samica je plachá, no keď už má mláďatá, dokáže si zvyknúť až tak, že človek vešia bielizeň na druhej strane balkóna," vysvetlil.
Netreba ich prikrmovať
Ľudia majú zväčša tendenciu starať sa o zvieratá v ich blízkosti. Sokolom však netreba dávať napríklad vodu.
"Sokoly prijímajú vodu takým spôsobom, že pijú krv prípadne lymfu z potravy, ktoré lovia. V prípade hrabošov je podiel krvi pomerne vysoký," povedal s tým, že nie je zástancom prikrmovania, aby sa nenarušil už aj tak dosť narušený ekosystém.
