ZÁHORIE. Záhorie je výhodným prostredím pre rast lišajníkov. Sú osobitou skupinou húb, dokážu fotosyntetizovať a dokážu byť nápomocné aj ľuďom.
Borovicové lesy, v ktorých sa nachádzajú, sa radia medzi unikáty.
V publikáciách z roku 1905 a 1923 ich uvádzal aj svetoznámy lichenológ, ktorý sa narodil v Svätom Jure, Alexander Zahlbruckner, ale aj významný český botanik a lichenológ Jindřich Suza v prácach z rokov 1920, 1923 či 1944.
Borovicové lesy na Záhorí sa radia medzi unikáty Čítajte "Určite je na Záhorí vždy čo objavovať," hovorí lichenologička Anna Bérešová.
Od výskumu však odborníkov odrádza aj fakt, že táto časť Záhoria je už od roku 1928 súčasťou vojenského priestoru. Lišajníky sú dlhoveké, energeticky sebestačné a dokážu byť užitočné aj pre človeka. V rozhovore prezradila viac.
Čo je to lichenológia?
- Odvetvie botaniky zaoberajúce sa lišajníkmi.
- Zaoberá sa symbiózou húb.
- Ide o hraničný obor medzi mykológiou a botanikou.
- Vedci zaoberajúci sa lišajníkmi sú lichenológovia.
Čo vás priviedlo k rozhodnutiu venovať sa profesijne práve lišajníkom?
Podrobnejšie sa zaoberať lišajníkmi som sa rozhodla na vysokej škole spontánne. Spojila som si informáciu, ktorú sme dostali na prednáškach v prvom ročníku o možnosti robiť diplomové práce z kryptogamov v spolupráci s vedcami z Botanického ústavu SAV s mojimi študentskými skúsenosťami s lišajníkmi - bioindikácia bola téma mojej Stredoškolskej odbornej činnosti.
Čím sú lišajníky špecifické?
Tvoria symbiotické vzťahy s mikroorganizmami. Dokážu fotosyntetizovať so zelenými riasami alebo cyanobaktériami, prípadne oboma. Toto spoločenstvo – symbióza, obsahuje aj ďalšie zložky- bazídiomycéty, či baktérie.
V článku sa dozviete:
- Čo zaujímavé sa dá v obore lichenológie skúmať,
- aké sú ich vzácne vlastnosti,
- prečo je pre ne Záhorie vhodným prostredím,
- koľko druhov lišajníkov existuje,
- prečo sú také sebestačné a odolné,
- ako ich môžu využiť ľudia.
Prečo je Záhorie vhodným prostredím pre lišajníky?
Krajina Záhoria je pestrá, ponúka širokú škálu biotopov - od prírodných po antropogénne stanovištia. Sú tu prechodné rašeliniská, trasoviská, rôzne typy lesov - vlhké kyslomilné brezové dúbravy, karpatské a panónske dubovo-hrabové lesy, eurosibírske dubové lesy na spraši a pieskoch, boriny, lužné dubovo-brestovo-jaseňové lesy, či karpatské dubovo-hrabové lesy, suché vresoviská, vnútrozemské panónske pieskové duny.
