JABLONICA. Peter Motus vyštudoval chémiu a v istom bode života sa rozhodol venovať netradičnému povolaniu. Keďže našiel záľubu v exotických zvieratách, voľba bola jasná - začal ich chovať. Rozhodol sa pre exotické tvory, najmä jedovaté hady.
Hadí jed zo začiatku ponúkal na predaj, neskôr začal vyrábať liečivé masti. Nevyhol sa ani v pobytu na nemocničnom lôžku. V minulosti sa dokonca pokúsil vyrobiť aj sérum proti jedu.
Na svojej hadej farme aktuálne chová 80 jedovatých hadov a 25 jedovatých jašterov. Ani jeden z hadov mu od 90. rokov neunikol. O tom, ako sa mu to podarilo, porozprával v rozhovore.

Ako ste sa dostali k chovu hadov?
Po revolúcii som premýšľal, čo budem robiť. Napadla mi myšlienka chovať jedovaté hady a ich jed ponúknuť v západnej Európe na výrobu liekov. To sa mi však nepodarilo. Premýšľal som teda, ako spracujem hadí jed. Keďže som chemik, začal som robiť paramediká s obsahom hadieho jedu, krémy, masti a roztoky. Sme jediní na Slovensku, ktorí sa profesionálne venujú chovu jedovatých hadov.
Nebáli ste sa?
Od malička ma bavili exotické zvieratá. Choval som rybičky, korytnačky a vtáky. Čoraz viac som sa zaoberal chovom plazov, korytnačiek, krokodílov. Viedol, som teraristický krúžok v Senici. Chcel som využiť svoju záľubu aj profesionálne.
V článku sa dozviete:
- Či je chov jedovatých hadov nebezpečný,
- koľkokrát sa dostal ich chovateľ do nemocnice,
- prečo sa nezľakol prvého uhryznutia,
- aké hady chová,
- zaujímavosti zo života chovateľa jedovatých hadov.
Mali ste vlastného krokodíla?
Mal som krokodíly aj kajmany a korytnačky kajmanky.
Nie je to nebezpečné?
S jedovatými hadmi som dovtedy nemal skúsenosti. Dovtedy som ich nechoval. Myšlienka, či sa do toho pustiť, dozrievala takmer dva roky. Zvykol som si na to a už s nimi viem manipulovať. Dokonca existujú aj rôzne pomôcky, ktoré predtým neboli. Asi päť rokov mám ochranné rukavice, ktoré had neprehryzie.