JABLONICA. Jabloničan Gregor Hološka sa z malej obce sa vypracoval na dosky, ktoré znamenajú svet. Stal sa divadelným, filmovým a seriálovým hercom.
Najnovšie si zahral hlavnú postavu vo filme o invalidovi. Zohnal si vozík, aby rolu dostatočne precítil. Na základe čoho pochopil, aké to majú hendikepovaní ľudia ťažké a obdivuje ich.
Najdôležitejšia v herectve je podľa neho pevná vôľa. V brandži platí pravidlo, kto to nevzdá, vyhráva.
Na zámku v Holíči rekonštruujú Koniareň, objavili vzácne fresky Čítajte Ako ste sa vlastne dostali k herectvu?
K herectvu som sa dostal tak, že rodičia ma prihlásili ešte na základnej umeleckej škole na klavír, kde som chodil osem rokov. V rodine sme mali muzikantov, dedka volali do Slovenského národného divadla ešte pred mnohými rokmi, vtedy si však človek musel sám zadovážiť kostýmy, načo nemal peniaze. Herectvo máme v koreňoch. Bratia mojej mamy boli muzikanti, otec je výtvarník. Mama sa celý život venovala literatúre, vyše 40 rokov učila slovenčinu na gymnáziu.
V siedmej triede na základnej škole ma prihlásili na dramatický krúžok a tam sa to celé začalo. Chodil som recitovať na všetky Hurbanove pamätníky, Puškinov pamätník a tak ďalej.
Nikto vás od herectva neodrádzal?
Nikto ma od toho neodrádzal. Definitívnejšie som sa rozhodol ísť na to hneď po gymnáziu, na druhýkrát som sa dostal na herectvo k perfektnému pedagógovi, Emilovi Horváthovi, ktorý bol úplne skvelý. Odvtedy sa tomu venujem. Školu som skončil v roku 2000, od skončenia školy som bol v divadle 14 rokov, potom som bol na voľnej nohe a teraz hosťujem v Slovenskom národnom divadle.
Neboli herecké začiatky náročné?
Samozrejme, že to bolo veľmi ťažké. Zrazu som vstúpil do profesionálneho sveta a mal som možnosť vidieť všetkých borcov a ako sú už ďaleko. Keď sme sa dostali na výšku, všetci sme pozerali ako vyjavené kurence, čo všetko ľudia dokážu. Snažili sme sa rozvíjať, nebolo to ľahké, ale veľmi motivujúce. Vo voľnom čase sme skúšali v kaplnke, nikoho ani nenapadlo, že to neurobíme. Robiť niečo navyše bola samozrejmosť, bavilo nás to. Skúšali sme vo voľnom čase rôzne etudy.
V článku sa dozviete:
- Či boli herecké začiatky náročné,
- aké je mať prácu ako koníček,
- o učení sa textov a fungovaní pamäti,
- ako sa herci dostávajú k svojim roliam,
- čo je pri herectve naozaj dôležité,
- ako sa vyhnúť vyhoreniu a vyčerpaniu.
Vo vašom prípade je teda práca vašou záľubou?
Presne to som chcel povedať. Je to tak a aj to tak vždy bolo. Čím dlhšie sa tomu venujem, tým je to zaujímavejšie a viac ma to baví. Považujem to za šťastie. Herectvo je mojím koníčkom.
Nemáte problém s učením sa textov?
