ZÁHORIE. Dokumentárny fotograf Marcel Rebro rád vyhľadáva a zachytáva objektívom fotoaparátu zaujímavé miesta a etniká. Aktuálne sa vrátil z Bangladéša.
Nazrel do manufaktúr oblečenia v Dháke, kde deti šijú značkové oblečenie, opísal ich ťažký život.
"Zjedia misku ryže, robia šesť hodín, potom majú ďalšiu misku ryže s omáčkou dhal, robia ďalších šesť hodín, dostanú ďalšiu misku ryže a idú spať. Jednoducho 12 hodín denne sú skrčení za strojmi a šijú a šijú," povedal.
Fotil Bishwa Ijtema, modlitebné stretnutie, kde sa stretáva niekoľko miliónov pútnikov, ktorí sa naraz modlia.
Nadchli ho i rybári z kmeňa Manu, ktorí na lodi spia, varia, jedia i súložia.
Miestami ho znechutili malé dievčatá s narúžovanými perami a krásnymi očami, ktoré sa ich pokúšali zvádzať. Do Bangladéša sa však plánuje vrátiť. "Je tam stále čo spoznávať a fotiť," dodal.
Ženy v Tadžikistane piekli v peciach kozie hlavy s parohami aj očami, hovorí dokumentárny fotograf Čítajte Prečo ste si vybrali práve Bangladéš?
Prvýkrát som tam bol v roku 2018. Bangladéš, keď to beriem čisto ako fotograf, je asi najfotogenickejšie miesto, aké pre dokumentárneho fotografa poznám. Číha tam fotka na každom rohu. Len lodenice v Dháke sú na jednu samostatnú výstavu. Je to destinácia, ktoré si priam pýta fotografovanie.
Keď som sa vrátil v roku 2018 na Slovensko, urobil som dosť prezentácií o Bangladéši. Na jednej sa ma ľudia pýtali, čo sa mi tam páčilo. Odpoveď bola nič. Spýtali sa, či sa tam ešte vrátim. Odpovedal som, že samozrejme. Pretože sú tam témy, ktoré som nedofotil a zaslúžili by si viac priestoru. Už viem, čo kde je a viem, čomu a ako venovať viac času.
Vrátil by som sa aj v roku 2019 aj v roku 2020 ale vždy som bol v Rusku s Nencami. Nie, že by sa tam dalo chodiť len v januári, len v januári sa tam odohráva, nie v pevnom termíne, Bishwa Ijtema, globálna kongregácia, modlitebné stretnutie, kde sa stretáva niekoľko miliónov pútnikov. V roku 2018 sme tam išli preto, a teraz v zásade tiež. Samotný festival je niečo neskutočné. Približne štyri milióny ľudí, ktorí sa naraz modlia. Je to nepredstaviteľné.
Na fotkách vidieť množstvo ľudí na strechách vlakov či trčiacich z okien. Ide o jedno z najväčších mierových zhromaždení na svete.
Ijtema je rozložená do troch dní, počas ktorých sa zúčastnení veriaci denne modlia a zároveň počúvajú učencov, ktorí recitujú a vysvetľujú verše z Koránu.
V článku sa dozviete:
- čo fotografa Marcela Rebra oslovilo v Bangladéši najviac,
- čo ho, naopak, najviac šokovalo,
- ako vyzerajú detské manufaktúry,
- kde sa šije oblečenie,
- o smetisku vysokom ako činžiak,
- a či sa plánuje do Bangladéša vrátiť.
Koľko členov mala výprava do Bangladéšu?
Na poslednú chvíľu som sa pridal k medzinárodnej mikrovýprave. Boli tam kamarátky z Fínska a Česka, Garik je medzinárodný, Viktor je z Petrohradu. No a samozrejme Yousuf z Bangladéšu.
Kto je spomínaný Yousuf?
Všetci, čo sme tam boli, sme členovia Medzinárodnej fotografickej federácie FIAP. Yousuf Tushar je prezidentom Bangladéžskej pobočky. Funguje to tak, že väčšinou nejdeme úplne na vlastnú päsť. Spojíme so zástupcom miestnej federácie, nech máme nejaké zázemie, fixera.
