i OTAVA Cup v Sušici obsadili v silnej konkurencii 20 družstiev 7. miesto, keď ich od stupňov víťazov delil jediný gól. Všetko si však zverenci trénera Alojza Polakoviča vynahradili na 5-dňovom medzinárodnom turnaji Czech Budweis Cup 2005, ktorého 9. ročník sa konal počas uplynulého týždňa v Českých Budějoviciach. O tomto obrovskom úspechu sme sa porozprávali s trénerom tohto mládežníckeho družstva A.Polakovičom.
Kto všetko štartoval na tomto turnaji?
Tento mládežnícky turnaj je najväčší svojho druhu v Európe. Zúčastnilo sa ho v kategóriách od mladších žiakov až po starší dorast 109 družstiev a vyše 1800 talentovaných futbalistov z 18-tich štátov Európy, keď z najvyspelejších krajín chýbali iba zástupcovia Anglicka a Portugalska.
S ktorými družstvami ste sa na turnaji stretli?
Suverénnym spôsobom sme vyhrali svoju základnú skupinu, v ktorej sme sa stretli s družstvami Futbalovej športovej školy Moskva (4:1), gréckeho Athinaikosu Athény (2:0), nemeckého ESV Loko Güsten (3:0) a belgického FC Lommel (2:0). V semifinále proti nám nastúpilo ďalšie družstvo z Moskvy, Futbalová škola Zelenograd. Polčas sme prehrali 0:1, no po prestávke sme dokázali otočiť na 2:1. Keď sa zdalo, že sme už vo finále, prišla v poslednej minúte problematická penalta a z nej súper vyrovnal. V nasledujúcom penaltovom rozstrele sme však boli úspešnejší a do finále sme postúpili. V ňom nás čakalo suverénne družstvo turnaja, Papagon Athény, ktoré dovtedy všetko vyhrali so skóre 17:1 a z pohľadu odborníkov boli Gréci jednoznačným favoritom. Na prekvapenie však ťahali za kratší koniec. Za úmornej horúčavy (hralo sa na pravé poludnie za teploty 31° C) sme ovládli hru a súpera do našej 16-ky pustili asi dva krát. Z množstva šancí sme však gól nedali ani my a tak po remíze 0:0 museli prísť k slovu opäť penalty. Aj tentoraz sme boli úspešnejší a vyhrali sme 4:2. Propozície turnaja dovolovali mať v družstve troch starších hráčov (ročník 91), naše družstvo ako jediné túto možnosť nevyužilo.
Aké dojmy vo Vás turnaj zanechal?
Len tie najlepšie. Pre chlapcov je to neoceniteľná skúsennosť zmerať si sily s najlepšími družstvami Európy. Doprial by som každému trénerovi a funkcionárovi zažiť ten obrovský a nefalšovaný pocit radosti a šťastia, keď vidí, že chlapcom sa pri hraní Slovenskej hymny tisnú slzy do očí.
Kto sa postaral o to, že ste v Č. Budějoviciach vôbec mohli hrať?
Naše poďakovanie patrí Majovi Demovi st. a Heňovi Ravasovi za celoročnú podporu tohto družstva. Turnaj v Č. Budějoviciach pomohli zabezpečiť aj mesto Senica a firma OMS. Preto poďakovanie smeruje aj k primátorovi Ľubovi Parízkovi a Vladovi Levárskemu, ktorý nás vybavil o. i. aj reklamnými darčekmi.
Mal tento úspech aj odozvu v športovej verejnosti?
Boli sme prekvapení, že už do Č. Budějovic nám volali a priebežne sa pýtali, aké výsledeky sme dosiahli. V stredu sme boli prijatí na pôde Mestského úradu u primátora, ktorému chlapci odovzdali víťaznú medailu a jednu máme pripravenú aj pre V. Levárskeho. Týmito výsledkami sme dokázali, že investície do mládežníckeho futbalu sú opodstatnené, že futbal v Senici a v okolí má talenty, na ktorých treba ďalej stavať. Futbal v Senici opäť ožíva. To, čo niekdajší senickí futbaloví "tiež odborníci" zruinovali, teraz naprávajú a budujú práve títo mladí adepti futbalu.
Optimistické, ale aj kritické slová trénera Polakoviča. Len čas ukáže, či títo dnes úspešní mladí hráči budú dosahovať podobné úspešné výsledky aj v starších vekových kategóriách. Pre Senický futbal by bolo "ternom", keby sa tak stalo.
Jozef Komorný
