Náplň práce zamestnanca CPPS zahŕňa vo väčšej mierne poradenskú ako psychologickú činnosť, teda individuálne, párové alebo skupinové poradenstvo a preventívne výchovné činnosti. V rámci individuálneho poradenstva navštevujú centrum ľudia, ktorí majú depresiu, úzkostné stavy, problémy so sebavedomím, ocitli sa v životnej kríze, cítia sa osamelí a podobne. Páry navštevujúce poradňu majú zväčša problém spolu komunikovať, sú v rozvodovom konaní, respektíve v období porozvodovej adaptácie. Čo sa týka skupinového poradenstva, CPPS uskutočňuje skupinovú prípravu pre náhradnú rodinnú starostlivosť, skupinové psychologické výcviky a preventívnu výchovnú činnosť uskutočňovanú na školách či v rôznych organizáciách, ktoré si to vyžiadajú, formou prednášok.
Psychologická činnosť síce nie je hlavnou náplňou centra, avšak záujemcovia sa tu môžu odborne otestovať, osobnostne či inteligenčne. Využívajú to najmä rodičia, ktorí si chcú adoptovať dieťa pri rozhodovaní, či sú na to vhodní, a taktiež študenti - testy profesijného zamerania či rôznych rozumových schopností.
Štruktúra klientov je rôzna, no sú to skôr mladší ľudia od 25 do 35 rokov a vo väčšej miere ženy (muži majú podľa poradkyne pravdepodobne predsudky alebo pocit, že si všetko vyriešia sami). CPPS prijíma najviac klientov s osobnostnou a párovou problematikou (manželský a predmanželský život, rozvody).
Nárast depresii je vraj vlastný jari – vyvrcholí v apríli, k letu klesá a potom sa zvyšuje opäť v jeseni v mesiacoch október-november a takisto v období sviatkov, najmä Vianoc.
Profesia poradcu-psychológa je možno istým poslaním a treba k nej mať okrem profesionality i určitý vzťah. Pracovníka môže obohacovať z duševnej stránky i rôznymi výcvikmi, ktoré sú potrebné (často psychologické metódy najskôr poradcovia skúšajú na sebe). Zaujímavé na tejto práci môžu byť práve prednášky a osobné poradenstvo, teda priamy kontakt a pomoc ľuďom. Najnáročnejšie je vraj udržať odstup od ľudských problémov, odosobniť sa, inak hrozí syndróm vyhorenia (burn-out), to znamená prepracovanosť a prílišnú ovplyvnenosť prácou. Predísť sa tomu dá oddelením zamestnania od súkromia. Je potrebné problémy ľudí zanechať v kancelárii a až na druhý deň sa k nim vrátiť, nebrať si ich domov, udržať si sviežu myseľ a primeraný odstup. Tento syndróm hrozí najmä po dlhej praxi v takejto oblasti.
Mnohí si často mýlia psychológa s psychiatrom, no ich kompetencie sa vraj veľmi líšia. U psychiatra sa liečia ľudia, ktorí trpia vážnou poruchou, ktorá im zabraňuje vykonávať životné činnosti, teda „duševne chorí“. Psychológa navštevujú tí, ktorí sú celkovo psychicky v poriadku, ale dostali sa do nejakej krízy, ktorú nevedia sami zvládnuť, napríklad rozvod, rozchod s partnerom a podobne. A, samozrejme, psychológ alebo poradca nemôže predpisovať ani podávať lieky.
Ako študijný program vysokých škôl je psychológia už roky pre uchádzačov mimoriadne atraktívna a psychológovia dnes majú v spoločnosti podľa opýtanej úlohu veľmi dôležitú. Najmä v dnešnej dobe, v ktorej je sociálna pomoc príliš oklieštená, by štát vraj mal pomáhať ľuďom, ktorí to sami svojimi psychickými alebo ekonomickými silami nezvládajú. V tejto situácii je veľmi dôležitý práve psychológ. Najpodstatnejšie je, aby bol prístupný i pre ľudí, ktorí nemajú finančné prostriedky na jeho zaplatenie. Čiže centrá takýchto služieb by mali byť naďalej financované štátom, lebo postupne sa to stáva záležitosťou súkromného sektora, čo je pre poradenstvo kameň úrazu.
(Pozn. red.: od 01. 09. 2005 bude CPPS spadať pod Úrad PSVaR.)
(Bona)
dom
Centrum poradensko-psychologických služieb nájdete v tejto budove na Hviezdoslavovej ulici 323 v Senici, alebo na tel./fax: 034/651 3871.
zena
Mgr. Ivana Závodská z CPPS si myslí, že poradenstvo by malo byť naďalej poskytované bezplatne.
