ZÁHORIE. V skalickom klube došlo v decembri k útoku na členov kapely Berlin Manson po vyvesení dúhovej vlajky. Časť ľudí očakávala, že po vraždách na Zámockej ulici v Bratislave sa spoločnosť spojí, no opak je pravdou. Polarizácia sa stále stupňuje. V reálnom živote, no najmä na sociálnych sieťach.
Spýtali sme sa sociológa Dominika Želinského, ktorý pôsobí na Kodaňskej univerzite a čiastočne aj na Slovenskej akadémii vied, prečo k takej polarizácii dochádza a či existuje spôsob, ako situáciu na Slovensku zlepšiť.
Prečo sa Slovensko po dvoch vraždách na Zámockej, skôr nespojilo, ale skôr naopak, ľudia situáciu ešte viac vyhrocujú?
V prvom rade treba povedať, že toto je typ útokov, ktoré sa priebežne dejú. Nedejú sa len u nás na Slovensku, ale mali sme niekoľko prípadov, na ktoré si vie človek spomenúť. Došlo k útoku na bar Buda, asi osem rokov dozadu došlo k útoku na bar Mariachi. V týchto prípadoch to boli útoky krajnej pravice na podniky, ktoré boli organizované buď liberálnym spektrom alebo tolerantnejšími subkultúrami.
To sú veci, ktoré sa dejú, pravdepodobne, nie je možné im úplne zabrániť. V kontexte dvojitej vraždy na Zámockej došlo k intenzívnemu zlyhaniu politických elít, reprezentantov konzervatívneho spektra, médií a tak ďalej, ktoré prispeli k silnému vyhroteniu spoločenskej situácie.
Mnohí politici neboli schopní adekvátne odsúdiť ten čin, ktorý sa stal. Mnohí ho zľahčovali.
Hneď, ako sme vyvesili vlajku, tak po nás hodili fľašku piva, hovorí napadnutý člen kapely Čítajte Môžeme očakávať ešte niečo horšie?
Otázka je, čo by bolo horšie? Sú útoky, ktoré sa dejú a sa nedejú len u nás. K rôznemu typu násilných útokov došlo aj v západnej Európe, v krajinách, ktoré sú na inštitucionálnej úrovni výrazne tolerantnejšie voči queer ľuďom.
Čo sa týka spoločenskej situácie, v tejto chvíli musíme počkať, akým spôsobom sa vyvŕbí situácia počas nadchádzajúcej politickej volebnej kampane pred predčasnými voľbami. Myslím, že je evidentné, že konflikt medzi politicky liberálnym spektrom a konzervatívnym spektrom je pomerne vyhrotený. Je jednou zo základných línií, ktoré budú hrať v politike v nasledujúcich mesiacoch veľmi intenzívnu úlohu.
V článku sa dozviete:
- či by pomohlo, keby politici viac odsudzovali nenávisť voči LGBTI+ komunite,
- či je náboženstvo akousi „zástierkou“ pre nenávisť voči LGBTI+ komunite,
- o tom, či by nemali byť štátne orgány nekompromisnejšie v stíhaní agresorov voči LGBTI+ komunite,
- prečo je medzi ľuďmi na sociálnych sieťach toľko nenávisti,
- či sa platí zapájať do nenávistných diskusií na sociálnych sieťach,
- či je masívne mediálne zväčšovanie povedomia o LGBTI+ komunite provokáciou,
- o porovnaní situácie LGBTI+ komunity v Dánsku a na Slovensku,
- či sú nenávistné prejavy častejšie v menších alebo väčších mestách,
- čo môžeme ako spoločnosť urobiť pre zlepšenie situácie.
Nevylučoval by som, že tieto témy sú v srdci tejto deliacej línie v rámci spoločnosti. Myslím, že to bude jedna z tém, ktoré veľmi pravdepodobne budú v tej kampani rezonovať. Možno nie pekným spôsobom. Uvidíme, ako to bude na politickej a verejnej úrovni uchopené. Na koľko budú politici na strane spektra, ktoré patrí ku krajnej pravici, pokračovať v dlhodobej stratégii, ktorá z queer ľudí a LGBTI+ komunity, robí terče nenávisti a viní ich z úpadku a ohrozenia spoločenskej organizácie.
Pomohlo by teda keby sa k aktuálnej situácii inak postavili politici? Napríklad Eduard Heger po vraždách na Zámockej povedal, že obaja zomreli pre spôsob života, aký si vybrali. Neskôr sa za výrok ospravedlnil, ale mnoho ľudí to už malo v rukáve ako tromf.
