SKALICA. Zapísanie skalickej mestskej reči do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska je kolektívnou snahou hrdých Skaličanov. Táto reč má dokonca historický význam. Porozprávali sme sa s hlavnou iniciátorkou tejto akcie, ktorá je okrem iného spolumajiteľkou najstarších tlačiarní na Slovensku.
Zaujímavosti z dejín skalickej mestskej reči
Želmíra Macháčková je rodáčka zo Skalice. „Vždy som cítila, že to, čo vo mne myšlienka na Skalicu vyvoláva, má ďaleko hlbšie korene, než obyčajná hrdosť, ktorú cíti každý človek k svojmu rodnému mestu. Aj keď sa môj život dlhé roky uberal mimo Skalice, pútala ma k nej stále neviditeľná niť našej reči. Skalicky som rozprávala všade po svete a podľa jej melódie som všade vo svete už na diaľku spoznala Skaličana. Skaličtina je pre mňa ako známa pesnička, aj keď je tak tichá. Aj keď nerozoznáte slová, spoznáte ju a viete, že to je ona, tá naša,“ povedala Macháčková.
Vysvetlila, že táto reč nie je iba nárečím, ale významné miesto má i v ceste za spisovnou slovenčinou. Dôkazy pozbierala profesorka Eva Fordinálová, literárna historička.
Ukážka skalickej mestskej reči
„Dicki sem cíťila, že to, co ve mňe mišlenka na Skalicu vivolává, má daleko hlubší koreňe, neš običajná hrdosť, kerú cíťí každí človjek ke svojému rodnému mjestu. Aj ket sa múj život dlúhé roki ubíral mimo Skalice, pútala mňa furt k ňí neviďitelná ňiť našej reči. Skalicki sem mlúvila všadi po svjeťe a podlá její melódie sem všadi ve svejťe uš nadálku spoznala Skaličana. Skaličťina je pro mňa jak známá pjesňička a aj ket je tak ťichá, že nerozeznáte slova, spoznáte ju a víte, že to je ona, tá naša. Pani profesorka, literárňí historička, totiš vjedecki potvrdila šecko, co já sem enom cíťila – hlubokú históriu a velikí víznam našej reči. Ona mi podala dúkaze, že skaličtina neňi nárečí, ale skalická mjeská reč je jeden z najstarších a najzachovalejších jazikú na Slovensku, sáhajúcím koreňama až pret dobu Velko-moravskej ríše. Dokazuje, že skalická mjeská reč bila pro Bernoláka základem spisovnej slovenčini,“ povedala Macháčková vo svojej rodnej reči.
„Pani profesorka, literárna historička totiž vedecky potvrdila všetko, čo som cítila - hlbokú históriu a veľký význam našej reči. Ona mi dala dôkazy, že skaličtina nie je nárečie, ale skalická mestská reč je jeden z najstarších a najzachovalejších jazykov na Slovensku, siahajúci koreňmi až pred dobu Veľko-moravskej ríše. Dokazuje, že skalická mestská reč bola pre Bernoláka základom jeho spisovnej slovenčiny," dodala Želmíra Macháčková.
V článku sa dozviete:
- aká je história skalickej mestskej reči,
- prečo je skaličtina taká významná,
- ako súvisí s Antonom Bernolákom,
- či ovplyvnila vznik spisovnej slovenčiny,
- ako vznikol nápad zapísať skaličtinu do Národného kultúrneho dedičstva,
- kto je Želmíra Macháčková,
- prečo Macháčková patrí k významným rodákom zo Skalice.
Želmíra Macháčková vydala prostredníctvom svojej tlačiarne knihu profesorky Fordinálovej. Je o dejinách skalickej mestskej reči. Zamerala sa na pohľad na historický vývin a význam skalickej mestskej reči v slovenskej kultúre, nielen tej jazykovednej. Nie je až tak známe, že skalická reč je súčasťou vzniku slovenskej gramatiky. Bernolák spolu s jeho pracovným spoločenstvom v bratislavskom generálnom seminári pri prvej kodifikácii spisovnej slovenčiny v roku 1787 vedome nadväzoval na prácu predchodcov.
„A práve v tejto oblasti, keď vývinovo „prichádzali na všetko predchádzajúce“, majú významný podiel aj „predchádzajúce“ osobnosti, pochádzajúce zo Skalice. A ich zásluhou aj skalická mestská reč – ako jazykový podklad ich kodifikačnej práce,“ píše sa v knihe.
Dôležitá súčasť spisovnej slovenčiny?
Slovenčina sa postupne kultivovala na historickom základe samostatného jazykového vývinu z čias Veľkej Moravy. Udržiavala sa najmä v ľudovej slovesnosti.
