ZÁHORIE. Mária Čírová pochádza z hudobníckej rodiny. Prvé sólo spievala už ako štvorročná. Aktuálne je vzorom nielen pre svoje talentované deti, ale aj pre celé Slovensko. Prezradila, či jej manžel žiarli a pre ľudí má zaujímavý odkaz.
Ste talentovaná speváčka, aká bola vaša cesta k hudbe a kedy sa začal váš príbeh?
Pochádzam z hudobníckej rodiny. Obaja rodičia sú amatérski muzikanti, v detstve nám každý deň hrali na gitare a všetky štyri deti viedli k hudbe. Možno je niekde hlboko vo mne ukrytý nejaký „Suchoňovský gén“ a môj pra pra pra dedko Jozef Suchoň, ktorý je spoločným predkom mňa aj známeho hudobného skladateľa Eugena Suchoňa, mal zmysel pre hudbu a tvorenie. Vo väčšine prípadov ale viac ako talent, funguje práca na sebe a za tú vďačím určite svojim rodičom, že ma v rozvíjaní talentu denne podporovali.

Aké bolo vaše detstvo?
Svoje prvé sólo som spievala už ako štvorročná u nás v kostole v Dolných Lovčiciach. To, že som sa stala sólistkou v maminom zbore, znamenalo, že som musela chodiť pravidelne na skúšky, na vystúpenia. Nemohla som si dovoliť len tak neprísť. Od siedmich rokov hrám na klavíri, čo ma taktiež zaväzovalo cvičiť každý deň minimálne tridsať minút.
Keď deti po škole odhodili tašky do kúta, ja som sa venovala svojim mimoškolským aktivitám. Cvičenie, tréningy, gymnastika, klavír, recitačný krúžok, spev, príprava na súťaže. Ako dieťa som mala raz obdobie, že mi to nevadí a vnímala som to absolútne prirodzene a inokedy, keď som počula, že sa chcú spolužiaci stretnúť niekde na poli za domami a budú liezť po stromoch, tak mi aj slza vyšla, že nemôžem ísť s nimi.
V článku sa dozviete:
- Aké povolanie by si vybrala, keby nebola hudobníčka?
- Aký je život hudobníčky, influencerky a matky zároveň?
- Čo sú jej koníčky? Odhovárali ju od vydaja v mladom veku?
- Je jej manžel žiarlivý?
- Aký je jej recept na šťastný rodinný život?
- Stretáva sa s Hejtermi? Ako na nich reaguje?
- Na čo je najviac hrdá?
- Čo ju inšpiruje v tvorbe?
- Chystá nejaké novinky?
- Čo si myslí o polarizácii spoločnosti?
Nemali ste nikdy obdobie, že by ste chceli s hudbou skoncovať?
Nie, nikdy. Aj keď mi bolo miestami ľúto, že si nemôžem užívať slobodu ako iné deti, časom som to začala chápať a všetko mi do seba zapadalo. Či chceme alebo nie, každý kto na sebe pracuje, sa niekam jedného dňa posunie. Tak to v živote funguje. Takže keď som začala nosiť diplomy z celoslovenských kôl a v nich svietili popredné miesta, prirodzene ma to posúvalo vyššie.
Stretávala som sa s deťmi, ktoré mali podobné zmýšľanie a nastavenie. Nešlo ani tak o súťaživosť, ktorú napríklad ja v sebe absolútne nemám, skôr o ten pocit, že máte pre čo žiť, taká tá radosť zo života, žiadna nuda.
Nelákalo vás v živote aj iné povolanie?