„Boli sme celí bez seba, kým sme dcéru nepočuli na vlastné uši... A čo váš syn? Nebol práve 7. júla v Londýne?“
„ Našťastie nie!“
„Naša dcéra má práve prísť domov na dovolenku, s jej anglickým priateľom. Už aby tu bola! Hádam sa jej návrat tými útokmi neskomplikuje?!“
Rozhovory tohto druhu po teroristickom útoku na Londýn (zatiaľ bolo ohlásených 52 mŕtvych) a obavy z útoku na Birmingham, otriasli aj pokojom rodín na Záhorí. Mnohí Záhoráci pracujú v Anglicku. Jedna je letuškou, mnohé tam opatrujú deti a dospelých, starajú sa o domácnosti ako au pair. Mládenci, študenti, si na brigádach v reštauráciách zarábajú na školu. V jazykových kurzoch sa zdokonaľujú v angličtine. Vo Veľkej Britámi je Slovákov i Záhorákov stále viac.
Ako sme to prežívali my?
Mladá žena z obce pod Malými Karpatmi, na dotyku so Záhorskou nížinou, najskôr pristala: „Povieme vám, ako sme tam prežívali tie ťažké chvíle počas útoku teroristov. O tri hodinky. Teraz ideme na nákup do senického hypermarketu.“
Pri stretnutí po troch hodinách , po ich nákupoch, sa však anglicko-slovenskému páru obavy z terorizmu vrátili v mysli. Odmietli sa fotografovať na stránky našich novín.
Prečo?
Obavy sa vrátili, hoci medzi Londýnom a Záhorím je zopár tisíc kilometrov. „Viete, dnes, keď si noviny a časopisy fotografie navzájom preberajú, nechceme sa fotiť. Žijeme tam juhovýchodne od Londýna v polmiliónovom meste Maidstone. Ja tam pracujem už tri a pol roka (konkretizuje mladá Záhoráčka). Žije tam okolo nás okrem Angličanov veľa iných národností, ľudí rôznych náboženstiev, možných teroristov nablízku... Neradi by sme sa dostali takpovediac „do úzkych“.“
Obavu mladej ženy podčiarkuje aj jej matka zo Záhoria: „Fotografovať, prosím, naozaj nie!“ Nádejný anglický zať (?) už takmer súhlasil aj s fotografovaním. No láska robí svoje. Konsenzus dosiahli za cenu ústupku mladého Angličana. Zostali sme pri rozhovore bez ich fotografie.
Ako prežívali ťažké dni minulého týždňa? Dvojica sa striedavo (po slovensky aj po anglicky) dopĺňala v popise situácie, ktorá otriasla celým svetom.
Útok teroristov na Londýn
„Keď k útoku na Londýn došlo, bola som práve doma, chystala som sa na dovolenku na Slovensku. Najskôr si ľudia mysleli, že je to výpadok prúdu v metre. Až keď vybuchol autobus, a pribúdali mŕtvi, rástli obavy z útoku teroristov. Po výbuchu toho autobusu to bolo jasné. Najskôr šli v rádiu aj v televízii informácie, že vybuchlo metro. Až po správe, že to je zrejme akt teroristov, si to ľudia uvedomili. A nastala panika. Každý bol šokovaný, že Londýn bol napadnutý. Nervozita a obavy sa preniesli aj na nás.“
Čo ľudí upokojilo?
„Britský premiér Tony Blair adresoval ľuďom upokojujúce výzvy: „Nebáť sa. Život ide ďalej. Treba všetko dávať do poriadku... Ako keby sa nič nestalo. Teroristi vlastne chcú, aby sme sa báli... Nesmieme sa báť, ale ísť ďalej životom,“ komentuje dvojica svoje odhodlanie popasovať sa počas dovolenky aj so svojimi obavami z terorizmu. Nemyslieť na ne počas dovolenky na Záhorí.
„Počas tých chvíľ tesne po útokoch ma metro a hromadnú dopravu, po výbuchoch v autobuse, bolo prijaté opatrenie, aby sa nedali používať mobilné telefóny. Spojenie bolo prerušené...Teroristi práve mobily používajú často na aktiváciu bômb.
Keď sme leteli sem domov na Slovensko , pristáli sme v Brne. Odchádzali sme z letiska mimo Londýna. Hoci vyzeráme pokojní, pri myšlienke na komunitu, v ktorej žijeme s inými národmi, náboženstvami, s možnými útokmi teroristov, nehnevajte sa, s fotografovaním nesúhlasíme. „Nehnevajte sa, ak zostaneme v anonymite,“ odmieta ospravedlňujúco ešte raz mladá žena moju snahu o fotografovanie, kým ja, v pohľade jej partnera z Anglicka, síce cítim pochopenie pre prácu médií, ale...
Neúspešne. Nehnevám sa. Veď žijem tu, ďaleko od miesta, ktoré bolo napadnuté teroristami. Je ale naozaj v tomto prípade tak ďaleko Londýn od mesta Maidstone, alebo od Záhoria? Spoločná Európska únia aj tieto vzdialenosti prekonala. Mladá, zatiaľ slobodná, Záhoráčka našla prácu ako asistentka na Základnej škole pre deti do 15 rokov v meste Maidstone neďaleko Londýna. Jej partner, úradník v spoločnosti vyrábajúcej a predávajúcej klimatizačné zariadenia v tom istom meste, s ňou od minulého víkendu oddychuje v tunajšom slovenskom domove anglicko-slovenského páru. Možno raz oddych, pokoj a spokojnosť počas dovolenky zaváži, keď expandujúca spoločnosť bude chcieť výrobné kapacity preniesť inam. Možno na Záhorie.
Milan Soukup
