tanečnej skupiny SCREAM Senica (titul vicemajstra sveta v disciplíne hip-hop dance groups), spolupracuje s profesionálnou tanečnou skupinou IF Praha, s dabingovými štúdiami v Bratislave, Brne a Prahe, s Orchestrom armády Českej republiky ako sólový spevák a s bratom sa aktivizuje v rámci vlastnej hudobnej kapely (rock-pop-soul). Účinkoval v projektoch:
-muzikál WEST SIDE STORY- “Riff“ - Mestské divadlo Brno, v nemčine a angličtine v Rakúsku, Nemecku a Švajčiarsku,
- muzikál GREASE – hlavná rola „Danny Zuko“ - PKO Bratislava,
- muzikál KLEOPATRA – hlavná rola „Marcus Antonius“ - Divadlo Broadway Praha, Nová scéna Bratislava,
- muzikál REBELOVÉ – hlavná rola „Šimon“ - Divadlo Broadway Praha, Nová scéna Bratislava,
- muzikál EDIT PIAFF – hl. rola „ Rozprávač“ - ND Mahenova scéna Brno,
- muzikál FULL MONTY – “Harold Nicols“ - Divadlo Nová scéna Bratislava,
- muzikál DIRTY DANCING (HRIEŠNY TANEC) – hl. rola „Tonny“ - Divadlo Aréna Bratislava,
- činohra HAMLET – hlavná rola „Hamlet“ - ND Mahenova malá scéna Brno,
- činohra SESTUP ORFEUV – hl. rola “Valentín Xavier”- Divadlo ABC Praha. - najnovšie stvárni bez alternanta postavu Jánošíka v zvonuuvádzanej hre Na skle maľované pripravovanej Novou scénou (premiéra - september) so spoluprácou Jána Ďurovčíka (choreografia), Ľubomíra Feldeka (texty piesní) a ďalších významných osobností hereckého sveta.
Je mladý, talentovaný, dynamický. Keď niekam vojde, zaplní miestnosť energiou. O svojom povolaní rozpráva s čírym oduševnením a nadšenou iskrou v očiach, ktorú si ľudia občas s prvoplánovou nepozornosťou mýlia s pýchou. Tú však senický rodák Janko Slezák napriek svojej megaúspešnosti postráda.
Čím sa vo vašej profesii cítite viac: hercom, spevákom, tanečníkom alebo hudobníkom? Čo vás najväčšmi vystihuje?
Ja sa cítim všetkým. Pri všetkej skromnosti, sú ľudia ako moji profesori, ktorí by ma chceli spevákom, iní hercom a choreografi tanečníkom. Máloktorý chalan-profík u nás má vyrovnané tieto tri zložky a to je pre mňa obrovská poklona. Naozaj sa necítim, žeby niečo z toho prevládalo.
Mám pocit, že ste univerzálny i v rámci jednotlivých svojich schopností, tancujete hip-hop i folklór, stvárňujete rôznorodé postavy. Cítite sa ako všestranný talent? Je nejaká umelecká oblasť, na ktorú by ste si netrúfli, alebo ktorej sa stránite?
Absolútne neviem maľovať, kresliť. Píšem aj básne, ale tie by som nechcel zverejňovať, lebo mám pocit, že by som zostal nepochopený. Porozumeli by mi, až keď by som umrel (smiech). Píšem tiež texty k hudbe, ale musí ma to kopnúť, keď na to čakám, jednoducho len trpím.
Myslíte, že vaše role majú niečo spoločné? Hrali ste už Hamleta i Marca Antonia...
Asi iba to, že sa stretávajú v mojej osobe, ale muzikálové postavy možno áno, hrávam „kladňasov“, aj keď v Do naha som rezervovaný nervák. Do čoho sa hodím, do toho ma obsadia, tak som rád.
Vyhlásili ste, že v Na skle maľované nechcete kopírovať stvárnenie Jánošíka Michalom Dočolomanským, čo je pochopiteľné, keďže máte dosť vlastných skúseností. Plánujete niečím konkrétnym Jánošíka oživiť?
Nedovolil by som si pána Dočolomanského kopírovať, lebo si ho vážim. A ani nechcem, ja nie som on a načo potom robiť znova Jánošíka? Neviem, čím ho oživím, počkám si, čo bude chcieť odo mňa Janko Ďurovčík, lebo ten ma určite nebude šetriť. Možno na mňa hodí nejakú akróbu, lebo viem skákať.
Na koho z obsadených hercov sa najväčšmi tešíte? Zopakujete si, napríklad, spoluprácu s Katkou Hasprovou. Už ste sa zoznámili s novými tvárami, ako Petra Humeňanská?
S Petrou sme spolu telefonovali, ešte sme sa nestretli osobne. Teším sa, že tam bude hrať Mirka Partlová, ktorá je veľmi kvalitným človekom, herečkou aj tanečníčkou, nádherne spieva, podľa mňa najlepšie na Slovensku, má podobný hlas ako Olivia Newton John. Ľudia ju málo poznajú a teraz bude možno zase zatienená tou Petrou. Teším sa na Katku Hasprovú, lebo je to dobrá kamarátka, na Zuzku Tlučkovú, Martu Sládečkovú, na Majka Labudu a Tuliho Vojteka, s ktorými sme si padli aj ako ľudia, budú mojimi priamymi partnermi na javisku, čo som rád, lebo sú skvelými hercami.
Myslíte si, že bude ťažšie zapracovať sa do stredoslovenského ľudového tanca či do renovovaných piesní muzikálu?
To spievanie nie je až také náročné, vychádza z ľudovej slovesnosti. On je to rockový muzikál na ľudovú nôtu. Budem sa musieť naučiť štýl cudzieho regiónu, pretože doteraz ma bral moravský a západoslovenský tanečný folklór.
V auguste mi začínajú tréningy v SĽUKU-u. Teším sa, naučím sa niečo nové a mám tam veľa kamarátov z muzikálov, sú to výborní klasici, ľudoví i moderní tanečníci.
Čím je pre vás Jánošík viac: kultom, historickou osobnosťou? Čo pre vás znamená táto rola?
Moja bývalá pani profesorka sa nad mojím obsadením veľmi smiala, lebo mne v škole v Brne zvykli hovoriť Jánošík, keďže som Slovák. Na Slovensku sa to hralo už 30 rokov, Miško Dočolomanský sa stal fenoménom. Naštudoval som si historické pramene, Jánošík bol dobrý spravodlivý zbojník a aj kapitán vojska, toto spojenie vtedy niekomu vadilo. Niektoré veci sa stali inak, ako sa rozpráva.
Popíšte mi Senicu z vášho pohľadu. Kde sa cítite najviac doma? Je pre vás rozdiel hrať v Česku a u nás?
Určite ma to ťahá naspäť na Slovensko, preto som sa vrátil. Mám tu rodičov, priateľov, starých rodičov, kapelu. Mne sa páči na Senici, až na skutočnosť, že začala byť zastavávaná polyfunkčnými domami, že nie je veľká, a nie je ani malá. Kamaráti-kolegovia, čo tu so mnou hrali Hamleta, sa čudovali, aké je to pokojné mesto plné zelene. Nemám rád príliš veľké mestá, ale hrajú sa tam muzikály, čo je moja práca. Katka Hasprová sa ma pýtala, či sa nechcem presťahovať do Bratislavy, ale ja viem, že nie. Zase to nie je tak ďaleko.
Napriek nabitému programu, realizujete sa ešte aj v rámci Senice, resp. pre Senicu? Spolupracujete s nejakými združeniami?
Spolupracujem s IMT Media, SCREAM, detskou organizáciou FENIX, chodím do detských táborov ako vedúci, lebo milujem prácu s deťmi. Keby som nebol hercom, určite pracujem ako učiteľ v materskej škôlke.
Chceli z vás mať rodičia herca?
Nechceli (smiech), ale tak sa to vyvŕbilo. Otec chcel zo mňa doktora prírodných vied, aby som sa venoval zoológii, enviromentalistike, mama do mňa hučala, aby som bol právnikom, lebo som sa dobre učil. Bol som obyčajný šprt. Potom som odišiel na JAMU a teraz sú radi. Nešiel som do Bratislavy, lebo som chcel študovať činoherné herectvo obohatené o tanec a spev, čo ma bavilo predovšetkým. A na Slovensku sa na to nekladie taký dôraz ako v Čechách, kde je markantné, aby herci vedeli aj tancovať a spievať.
Keď poviem detstvo a Senica, čo vás prvé napadne?
Predovšetkým si to nespájam, lebo drvivú väčšinu detstva som prežil u starých rodičov medzi zvieratami, majú taký menší statok. Mám sen, že keď budem mať dosť peňazí, budem mať malú farmu s dvojdomom niekde pri lese na samote, ale nie celkom na samote blízko Senice, kde sa budem starať sám o seba a o priateľov.
Dosky, ktoré znamenajú svet a jeho vychádzajúca a čoraz väčšmi svietiaca hviezda ho takmer neovplyvnili. Jeho senickí priatelia, na ktorých nezabúda, hľadia stále na toho istého Janka so zmyslom pre živo-dynamické umenie a tradičné hodnoty. Verme, že 23. septembra zažiari na Novej scéne v Bratislave ten najdôveryhodnejší Jánošík...
Bona
