HOLÍČ. V Holíči sa uskutočnilo prvé známe archeologické skúmanie murovanej šibenice na Slovensku. Pre TASR to uviedol archeológ Katedry archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa (FF UKF) v Nitre Daniel Bešina.
Základy šibenice
Výskum odhalil kamenné základy šibenice. "Sme v druhej fáze výskumu, ktorý sme začali v máji. Zamerali sme sa na to, akým spôsobom bola šibenica postavená. Väčšinou boli šibenice drevené, ale tá v Holíči je výnimkou, kde sa zatiaľ potvrdili dva základné murované piliere a stĺpy, ktoré boli pravdepodobne takisto murované v kombinácii tehly a kameňa. Na vrchu bolo drevené brvno, na ktoré sa vešali obesenci," uviedol Bešina.
Zmizli bez stopy. Policajti hľadajú vyše dvadsať ľudí z okresu Senica a Skalica Čítajte V okolí šibenice boli zatiaľ nájdené kostrové pozostatky piatich ľudských tiel. "Niektoré telá sa našli v anatomickej polohe, ale máme telá, ktorých kosti boli porozhadzované. Svedčí to o tom, že často sa telá nechávali na šibeniciach do ďalšej popravy," doplnil archeológ.
Lokalita, kde sa šibenica nachádzala, poskytla aj množstvo dôkazov o bojovej činnosti počas druhej svetovej vojny.
"Ide najmä o udalosti z 11. apríla 1945, keď tu prebiehali frontové boje. Miesto slúžilo pravdepodobne nemeckej obrane ako pozorovateľňa a následne na tomto mieste boli sovietske mínometné batérie. Okrem veľkého množstva šrapnelov sa podarilo odkryť niekoľko kusov nevybuchnutej munície a skládku delostreleckej munície," informoval archeológ Katedry archeológie FF UKF Pavol Šteiner.
Výsledky prekvapili
"Výsledky nás príjemne prekvapili. Okrem nálezu murovanej architektúry popraviska sa našli aj pozostatky piatich jedincov, pravdepodobne odsúdencov, čo je neobvykle veľký počet. Nálezy pravekej keramiky, ako aj delostreleckej munície z druhej svetovej vojny dokladajú, že návršie šibenice, tvoriace dominantnú polohu v krajine, bolo využívané v rôznych dejinných epochách. Na základe predbežných výsledkov archeologického výskumu uvažujeme o pamiatkovej ochrane tohto významného historického miesta," povedal pre TASR pamiatkar Peter Grznár z Krajského pamiatkového úradu v Trnave.
