SKALICA. Domáci Skaličania sa ako nováčik ligy tešili na atraktívneho súpera, ktorým bol Spartak Trnava, o čom svedčí aj vypredaný štadión. Pred tritisíc divákmi si Záhoráci skoro siahli na plný bodový počet. Napokon si mužstvá body za nerozhodného stavu 1:1 delili. Aké sú ohlasy na zápas z oboch táborov?
Juraj Jarábek, tréner Skalice: "Vedeli sme, že Trnava je v laufe a posledné zápasy dali až sedem gólov. Samozrejme, že sú niekde inde, čo sa týka kvality hráčov a zohratosti, ale my sme sa na súpera dobre pripravili a chlapci plnili všetko do bodky počas celého zápasu. V polčasovej prestávke som hovoril chalanom, aby si počkali, že naša šanca príde. Prvý polčas nebol úplne pekný. Bolo tam veľa prerušení, Trnava čakala, my sme čakali. Od druhého polčasu to bolo lepšie a divákom sa musel zápas páčiť viac. Za posledných dvadsať minút chlapcov nepochválim. Nechceli sme hrať tak hlboko v bloku, najmä v posledných minútach sme boli šiesti v línii. Chalani, ktorí nastúpili, musia bojovať a ukázať oveľa, oveľa viac. Sú to hráči, ktorí boli v mládežníckych kategóriách talenty. Talent je však jedna vec a Fortuna liga zas druhá vec. Musia mať ďaleko väčší drive a vyhrávať viac súbojov. Pri góle sme spravili školácku chybu, keď hráči prestali hrať, pozerali sa na Blažeka, ktorý ležal na zemi, a Trnava túto situáciu potrestala. Z môjho pohľadu sme v 90. minúte dostali školácky gól. Nakoniec je to zaslúžené remíza so silným súperom, takže musím povedať, že som spokojný s bodom, i keď sme boli veľmi blízko plnému bodovému zisku."
Michal Gašparík, tréner Spartaka Trnava: "Začiatok zápasu a celý prvý polčas bol veľmi nevýrazný z oboch strán. Bolo tam viac súbojov ako futbalovosti a ani jedno mužstvo sa nejak výraznejšie nepresadilo. V druhom polčase sme do toho viac "šliapli" a paradoxne sme inkasovali gól vtedy, keď sme zápas dostávali do polohy, v ktorej sme ho chceli mať. Začali sme byť aktívnejší, začali sme sa tlačiť a z toho sme si vytvárali dobré situácie na súperovej polovičke. Žiaľ, na poliacej čiare sme stratili loptu, neprerušili sme to a z kontry sme dostali gól. Potom to už bolo len o tom, či dokážeme vyrovnať, možno dať ďalší gól. Skalica sa mi zdala v závere už trochu unavená a spoliehala sa iba na bránenie. Na konci sme mohli vsietiť ešte gól ale zápas sa Ristovskému rozhodnúť nepodarilo Z výsledku som sklamaný."
Dominik Takáč, brankár Spartaka Trnava: „Vstup do zápasu sme si predstavovali úplne inak a v minulosti sme mali vstupy vždy výborné, keď sa nám podarilo streliť gól, alebo to minimálne v súperovej šestnástke horelo a mali sme stretnutia pod kontrolou. Dnes to bol úplný opak. V prvom polčase si súper nejaké vyložené šance nevytvoril, ale ani mi a na toto nie sme zvyknutí. Nemalo by sa nám to stávať a tréner nám to aj v polčase prízvukoval, že takýmto spôsobom zápas dobre nedopadne a že musíme niečo zmeniť. Po chybe sme inkasovali gól, ale treba povedať, že sa im to odrazilo do brány aj s trochou šťastia. Ale keď sa nedarí, tak sa nedarí. Inkasovaný gól nás nakopol, začali sme sa viac tlačiť pred skalickú bránu. Dokážeme byť nebezpečnejší a našťastie sa nám podarilo aspoň vyrovnať. Bod musíme brať, aj keď sme si ho možno nezaslúžili. Na konci sme mali ešte jednu šancu, keby sme ju premenili, tak odchádzame ako víťazi.“

Samotnú 59.minutu, kedy Spartak inkasoval na 1:0 videl takto: „Stratili sme loptu na vlastnej polovici, potom prišla lopta za obranu, Haša to šikovne zasekol, dal ju pod seba Yaovi. Snažil som rýchlo presunúť, žiaľ, bol som tam neskoro. Prešlo mi to pod rukou. Myslím, že to spravili dobre, no na našu smolu.“
Sebastián Kóša, stopér Spartaka Trnava: „Do Skalice sme prišli s tým, že chceme vyhrať, to sa nám nepodarilo. Nevychádzali nám veci, ktoré sme si povedali, že ich budeme brejkovať, nedarilo sa nám trhať obranu. Dali nám gól po peknom brejku. Potom nastalo klasické dobíjanie, hrali sme okolo pokutového územia, dávali sme tam centre a čakali ktorý vyjde. Jedna lopta do ich siete padla, za čo sme radi, i keď bod sa nám veľmi máli. Odchádzame sklamaní, pretože sme chceli tri body. Išli sme za nimi až do konca. V úplnom závere sme tam mali ešte jednu príležitosť, kde sme mohli zápas rozhodnúť, nevyšlo to. Dúfam že sa nám šťastie prikloní nabudúce a že budeme úspešnejší v nasledujúcich zápasoch.“
Ján Vlasko bývalý Spartakovec, aktuálne hráč Skalice: „Myslím, že zápas sa divákom musel páčiť, hra bola hore dole. Do gólu sme boli lepší. Trnavčania hrozili len po našich individuálnych chybách, keď sme dávali spätné lopty a z toho mali dva, tri brejky. My sme tam mali tiež nejaké pološance, ktoré sme mohli premeniť. Potom sme dali gól a súper nás zatlačil dozadu. Dobre sme bránili, mohli sme dať ešte z nejakého brejku gól, to sa nám ale nepodarilo. Spartak ukázal kvalitu. Potom sa stalo čo sa stalo. Nemali by sme v 89. minúte dostavať gól, bola tam nakopnutá ľahká lopta. Určite je to sklamanie po zápase. Na jednu stranu sme radi, že sme proti silnej Trnave uhrali bod, na druhej strane nie sme radi, že sme v 89. minúte dostali gól a stratili sme víťazstvo.

Peter Čögley, bývalý Spartakovec, hráč Skalice: „Dnešný zápas bol mimoriadne ťažký, fyzicky náročný s dobrým mužstvom pred plnými tribúnami. Trnava začala hrať cez krídla, kde nás rozťahovali. Trnavskí obrancovia chodili do šírky a bolo to mimoriadne náročné. Vyhrávali sme 1:0 a zatiahli sme sa na môj vkus, dosť skoro dozadu, kde sme začali brániť ten výsledok. Od streleného gólu sme boli pod dosť veľkým tlakom. Začali sme odkopávať lopty na polovičku. Možno sme mohli byť trošku viac aktívnejší. Posledných tridsať minút sa to na nás už valilo. Škoda, že sme dostali v poslednej minúte lacný, hlúpy gól. Tým pádom nám dva body odišli. Ale samozrejme, patrí veľká vďaka všetkým fanúšikom, ktorí prišli na štadión, či už domáci alebo trnavskí. Na zápase vládla výborná atmosféra. Bol to férový a tvrdý súboj a myslím si, že divákom sa musel páčiť. Pred zápasom by sme tento výsledok určite brali, ale keď dostanete v poslednej minúte vyrovnávajúci gól, tak je to pre nás strašné. Dostávame lacné góly, jednoducho nás hlúpe chyby oberajú o lepšie výsledky.“
Autor: Igor Peterka, Igor Somorovský