BREZOVÁ POD BRADLOM. Archeologické nálezy dokladajú v súčasnosti len sporadické osídlenie oblasti Záhoria v staršej dobe bronzovej. Doteraz je známych len niekoľko lokalít, ktoré patria nitrianskej kultúre. Jedna z nich je i na okraji Záhoria, v Brezovej pod Bradlom, v časti Dolný Štverník. Pri ťažbe piesku tam boli porušené štyri hroby v roku 1922. Nález tento rok slávi svoju storočnicu. Aktivista Ján Ábel si zaumienil, že archeologický výskum Štverníka má význam a chce ho obnoviť.
Na Záhorí chcú postaviť unikátnu ekologickú stavbu. Sídliť v nej bude škola Čítajte Existuje článok z roku 1922 z periodika Obzor praehistorický, ktorý citoval vo svojej knihe Brezová aj Matúš Valihora, ktorý sa histórii Brezovej pod Bradlom venuje doslova od detstva. Je tamojším historikom a autorom textov expozícií Múzea Dušana Samuela Jurkoviča, ktoré aj vedie.
Vysvetlil, prečo archeológovia pomenovali nálezy pojmom skrčenci. Pýtali sme sa aj Zdeňka Farkaša, slovenského historika a archeológa a aktivistu Ábela, aký má miesto potenciál a aké podnikli kroky, aby mohol výskum pokračovať.
Historické nálezy
Ján Valašťan - Dolinský, učiteľ z brezovskej meštianskej školy vo svojom článku uviedol v roku 1922, že tri menšie detské hroby boli rozvláčené pluhom, preto sa ani nedala určiť presná poloha hrobov.
V článku sa dozviete tiež:
- Čo všetko našli vo Štverníku pred 100 rokmi?
- Z akého historického obdobia tieto nálezy sú?
- Čím je nález vo Štverníku výnimočný?
- Čo ďalšie plánujú?
- Ako bojujú za ďalší výskum?
"Väčšia a najzachovalejšia kostra, pravdepodobne ženská, bola v hĺbke asi 100 až 150 centimetrov, v skrčenej polohe," reprodukoval Valihora.
Valašťan skúšal kostry poskladať. Detské kostry sa už nedali zložiť. Dospelú poskladali, odhadli výšku okolo 160 centimetrov," povedal Valihora.
