ZÁHORIE. Martin Pribila pochádza z Rohožníka. Už 12 rokov sa zaoberá možnosťami, ako presadiť ekológiu v stavebníctve. Inšpirovala ho príroda, v ktorej vyrastal a taktiež púšť, v ktorej žil v Amerike a v Austrálii. Uvedomil si, aké má Slovensko vďaka svojmu podnebiu šťastie. Vysvetlil, že na staré budovy a materiály sa dá pozerať aj inak, než ako na odpad.
Recyklácia starých použitých materiálov je svetielko nádeje do budúcnosti. Napríklad vďaka recyklovanému betónu by sa nemuselo ťažiť toľko kameniva, ako doteraz. Aj takéto prírodné zdroje totiž nie sú nekonečné.
Pribila prezradil, či sa dá aj starý dom prerobiť na ekodom, aký je rozdiel v cene bežnej stavby a ekostavby a načrtol napríklad aj to, ako sa stavia slamený dom.
Existuje vôbec štúdium alebo nejaký kurz ekologických stavieb, ako ste sa k tomu dostali vy?.
Už sa dá niečo také študovať, environmentalistika už teraz na stavebnej fakulte je. Ale neviem o tom, že by tam bola vtedy, keď som tam bol ja. Profesori nás prirodzene viedli k tomu, že stavby môžu byť ekologické. Pani profesorka Zuzana Sternová, keď začína prednášku, tak s tým, že nie únia, ale my už v 50. rokoch sme začali zatepľovať paneláky a mali sme sendvičové konštrukcie panelákov. Zateplených panelov sú plné Malacky, aj plno ďalších miest.
Učili sme sa to ako prirodzenú súčasť stavebníctva. Používam výraz, že sme stavbári, nie barbari. Nepotrebujeme ničiť všetko okolo seba. Vieme to urobiť aj ekologicky. Vedel som, že prvý projekt hneď po škole bude mať hlinené steny, omietky a hlinené podlahy. Podarilo sa mi zohnať konope na fasádu, je to zateplené s konope a recyklovaným penovým sklom a podobné veci. Podarilo sa mi zohnať aj izoláciu, ktorá nie je z asfaltu ani z PVC fólií, ktoré pokladám za oveľa horšie ako betón. Lebo ich nevieme efektívne recyklovať, ale betón áno.
Na Záhorí chcú postaviť unikátnu ekologickú stavbu. Sídliť v nej bude škola Čítajte Potom som si urobil kurz Passive House Designers a postupne som zisťoval, že vieme urobiť všetko. Potom vám aj ľudia nosia nápady. Napríklad predajca korku, korkové izolácie. Polystyrén, ktorý sme nevedeli nahradiť, už nahradiť vieme z korku. To bol môj klient, ja sa učím aj od klientov.
Čo to vlastne je ekológia v stavebníctve? Ľudia si totiž často spájajú ekostavby s drevodomami, na ktoré však treba ťažbu dreva.
Taký drevodom, keď má všetko, čo má mať vrátane plastových okien, tak má so všetkým spolu asi 250 kilogramov plastov, čo nie je málo. Plasty považujem za väčšie zlo, ako betón. Tak to tak aj posudzujem. V oblasti ekostavieb je aj veľa brainwashingu (pozn.red.: vymývanie mozgu), povedzme si na rovinu.
Nie je tam totiž presne definovaný konsenzus. Ale asi by ani nemal byť, lebo by sme všetci robili to isté. Ako ľudstvo dokážeme veľmi rýchlo prehnať akýkoľvek nápad.
V článku sa ďalej dočítate:
- Majú o ekostavby záujem mladšie či skôr staršie generácie?
- Ako prebieha stavba slameného domu?
- Do akej miery sú hlinené omietky trvácne?
- Aký je rozdiel v cene ekodomu a bežnej stavby?
- Ako je to so životnosťou takýchto stavieb?
- Dá sa urobiť ekodom aj z už postaveného starého domu?
- Aký je podľa vás najlepší recyklovaný materiál?
- Ako je na tom s ekostavbami Slovensko?
Pri ekologickej stavbe sú dva prístupy. Buď to robím z ekologických materiálov alebo druhá vec, pozerám sa na to tak, že čo budem recyklovať. Napríklad hliník na prvýkrát potrebuje isté množstvo energie ale na druhýkrát potrebuje už len päť percent tej prvotnej energie. Takže, keď budem recyklovať hliník, tak je to v poriadku.
Keď budem mať plechové strechy, poviem si, že čo je na tom ekonomické a ekologické? Lenže ten plech je tak drahý, že keď ho recyklujeme, nevytvárame nové odpady, takže nemusíme ťažiť nový materiál. To je ekológia.
