ZÁHORIE. Prednedávnom ubehol presne rok od ničivého tornáda na Morave. Pred pár týždňami sa objavilo ďalšie slabšie tornádo, opäť na Českej strane, kúsok od hraníc so Záhorím. V obci Kúty dokonca zaznamenali trombu.
Pýtali sme sa klimatológa Pavla Faška na rozdiely medzi trombu a tornádom, čo je to supercelárna búrka, aká je história tornád na Slovensku, či sa dá vznik tornáda predpokladať a či je Záhorie v ohrození a z akého dôvodu. Vysvetlil tiež, ako je na tom Slovensko s globálnym otepľovaním, klimatickými zmenami a čo je teraz nesmierne dôležité pre našu budúcnosť.

Čo je to supercelárna búrka?
Supercelárna búrka sa na rozdiel od klasických búrok vyznačuje tým, že má dlhšiu životnosť, pretože v týchto búrkach, ktoré sú označované ako supercely, sú okrem iných podmienok, vyvinuté veľmi dobré výstupné a zostupné prúdy vzduchu v búrkovom oblaku.
Potom sa stáva to, že napríklad také kusy ľadu, ktoré v týchto búrkových oblakoch zvyknú cirkulovať, v týchto oblakoch zotrvávajú dlhšiu dobu, nevypadnú na zemský povrch, ešte keď majú menšie rozmery, ale naopak, pri tej cirkulácii sa ich rozmery zväčšujú a začnú padať až vtedy, keď už sú veľmi veľké. Vtedy majú aj väčšiu váhu a vtedy už dokážu prekonať výraznosť prúdov vzduchu a preto pri týchto búrkach padajú krúpy takýchto veľkých rozmerov.
V článku sa ďalej dočítate:
- Aký je rozdiel medzi trombou a tornádom?
- Dá sa na základe tromby odhadnúť, či vznikne tornádo?
- Dá sa vôbec tornádo predpovedať?
- Má nejaké územie na Slovensku predispozíciu k vzniku tornáda?
- Hrozia v blízkej budúcnosti ďalšie tornáda na Záhorí?
- Akú má Slovensko históriu tornád?
- Ako je na tom Slovensko v rámci globálneho otepľovania?
- Môžeme ešte našu planétu zachrániť?
- Existuje šanca dotlačiť emisie až na nulu?
V súvislosti so životnosťou takýchto búrok platí aj to, že dokážu prekonať veľké vzdialenosti a napríklad Slovensko nie je až taký veľký štát, preto sa stáva aj to, že supercela vznikne aj na území iného štátu, ktorý s nami susedí, potom môže prejsť celým Slovenskom, napríklad od juhu na sever. A môže sa dostať ešte do ďalšieho susedného štátu.
Aký je rozdiel medzi trombou a tornádom?
To je vlastne lievikovitý útvar s vertikálnou osou rotácie, ktorý vystupuje zo základnej búrkovej oblačnosti smerom k zemskému povrchu a pokiaľ nedosiahne zemský povrch, hovoríme iba o trombe. Až keby dosiahol zemský povrch, mohli by sme to označiť ako tornádo.
Dá sa na základe tromby odhadnúť, či vznikne tornádo?
Vizuálne sa to nedá povedať. Pokiaľ sa na to len pozeráte, tak nemáte také predpoklady, ako keď máte k dispozícii radarové odrazy alebo zmeny hodnôt meteorologických prvkov s nadmorskou výškou. Tieto údaje vám vedia poskytnúť viac informácií o tom, aký bude predpokladaný vývoj.