ZÁHORIE. Následkom šikany či nepochopenia zo strany žiakov i pedagógov vznikajú naštrbené vzťahy medzi deťmi, psychické problémy, rozpory v učiteľskom zbore či medzi samotnými rodičmi čo vedie k extrémnym riešeniam, napríklad k nútenému domácemu vzdelávaniu (homeschoolingu).
Lenka Mészárošová a jej deti sú typickým príkladom. Pre problémy so šikanou, ktoré škola nedokázala vyriešiť a na odporúčania psychológov sa uchýlila k tomuto kroku v prípade jej troch detí. Pýtali sme sa odborníkov, aké problémy prináša nútený homeschooling a ministerstva na možné riešenia.
Prečo nútené domáce vzdelávanie?
Sú dva druhy rodín, ktoré sa k domácemu vzdelávaniu uchýlia. Prvou skupinou sú ľudia, ktorým taký spôsob vzdelávania a života vyhovuje, majú s tým skúsenosti a majú k dispozícii prostriedky, ako toto vzdelávanie zabezpečiť.
Druhou skupinou sú ľudia, ktorí sa rozhodnú pre domáce vzdelávanie vtedy, keď neexistuje iné riešenie, ako napríklad v prípade Mészárošovej, ktorá žije v malej obci Kopčany, kde nie sú na výber ďalšie školy a školy v iných obciach nie sú pre ňu finančne dostupné, môže dôjsť k tomu, že sa rodičia uchýlia k domácemu vzdelávaniu. Ak ide o dieťa so špeciálnymi potrebami či dieťa zdravotne znevýhodnené, stáva sa, že školy takúto možnosť dokonca samé navrhnú.
Z domáceho násilia sa vymanila bodnutím expartnera. Trápenie však neskončilo, má ťažko chorú dcéru Čítajte Podľa Viery Hincovej, psychologičky, lektorky, blogerky, autorky podcastu Deti bez návodu a zakladateľky občianskeho združenia, ktoré poskytuje viac ako šesť rokov cielené poradenstvo, konzultácie a podporu rodinám a jednotlivcom na spektre autizmu množstvo neurodivergentných detí (kam patria všetky odlišnosti vývinu, vrátane porúch učenia, pozornosti a autizmu či poruchy autistického spektra ako je Aspergerov syndróm) napríklad profitovalo z dištančného vzdelávania, pretože to znamenalo zníženie úrovne sociálneho stresu.
„Veľmi často sa rodičia rozhodli prejsť na domáce a individuálne vzdelávanie v snahe ochrániť dieťa pre nadmerným stresom a nevhodným prístupom,“ vysvetlila Hincová.
V článku sa ďalej dočítate:
- Čo je to nútené domáce vzdelávanie?
- Aký môže mať nútené domáce vzdelávanie dopad na deti a rodiny?
- Aké problémy vznikajú zo strany škôl?
- Ako riešiť problém s nepochopením či podozrenie na šikanu?
- Aký prísľub dalo ministerstvo školstva?
Aký môže mať nútené domáce vzdelávanie dopad na deti a rodiny?
Lucia Rosáková, aktivistka, ktorá založila občianske združenie podporujúce inklúziu v školách a stála pri zrode inklukoalície vysvetlila, že pre každé dieťa je síce nesmierne dôležitá primárna socializácia, ktorú zažíva v rodine ale rovnako dôležitá je i tá sekundárna, ktorú zažíva práve v kolektíve, ktorý by malo navštevovať pravidelne a často.
Deti, ktoré skončili na domácom vzdelávaní, lebo už neexistovalo iné riešenie sú tak pripravené o rovesnícky kolektív.
