SENICA. Fortunaligový klub na Záhorí je v hľadáčiku športovej verejnosti najmä pre nepriaznivú finančnú situáciu, v ktorej sa nachádza.
Médiami v poslednom období obletelo viacero informácií, či už odchod hráčov a realizačného tímu, ktorým pretiekol pohár trpezlivosti, no spomínajú sa aj označenia ako tunelovanie, miliónové dlhy či krach futbalového klubu.
My sme sa na Záhorí boli osobne pozrieť. Počas slnečného popoludnia ruch v areáli neutíchal, prebiehal tréning mládežníckych kategórií. V útrobách štadióna nás vítali ľudia s úsmevom na tvári.
Každý klub s dlhoročnou históriou si občas prejde krízou Čítajte Na prvý pohľad nič nenaznačovalo, že Senica zažíva krušné chvíle. Prichádzame do miestnosti plnej zarámovaných fotografií A-mužstva po ligových ročníkoch. Na tej zo sezóny 2019/2020 sú tri začiernené tváre vtedajšieho manažmentu klubu.
V článku sa dočítate:
- Ako Martin Šnegoň spomína na roky svojej volejbalovej kariéry.
- Aká bola jeho cesta do futbalového klubu na Záhorí.
- Ako spomína na éru senického futbalu za čias Vladimíra Levárskeho.
- Čo všetko so sebou prinieslo obdobie zahraničných majiteľov.
- Aký predčasný narodeninový darček dostal od hráčov.
- Ako ľudia z okolia reagujú na dianie v Senici.
- Prečo aj po dlhých rokoch zostáva naďalej v klube.
Ľudí okolo futbalového diania v Senici v poslednom období ubudlo a stabilných pilierov zostalo už len niekoľko. Medzi ne nepochybne patrí aj vedúci mužstva Martin Šnegoň, ktorý tu prežil veľkú časť svojho života, zažil v klube úspechy, postupy a zotrváva aj pri pádoch.
Od palubovky k futbalovým trávnikom
Martin Šnegoň pochádza z Dunajskej Stredy a zaujímavosťou je, že na Záhorí vymenil palubovku za futbalové trávniky.
Futbal mu učaroval ako každému malému chlapcovi, obzvlášť, keď býval len pár metrov od štadióna. „Pamätám si, že po škole som vždy utekal domov odložiť tašku a potom na štadión, kde som hráčom na tréningoch zbieral lopty,“ zaspomínal Šnegoň.
O to špeciálnejšie sú pre neho dnes zápasy s Dunajskou Stredou, kde stále stretá známe tváre. V Dunajskej Strede začínal s futbalom, neskôr ho však riaditeľ školy „naverboval“ na volejbal, ktorému sa neskôr venoval na profesionálnej úrovni. Pôsobil v kluboch Červená hviezda, Detva aj VKP. Zo svojej volejbalovej kariéry najradšej spomína na zisk federálneho majstra Československa s Červenou hviezdou Bratislava.
„Zišlo sa tam veľa dobrých hráčov ako Richard Nemec, Marek Kardoš, Ľuboslav Šalata, Slavomír Huba, viacerí z nich majú dnes za sebou úspechy aj na trénerskej úrovni. Boli sme silná generácia, pozbieraná z celého Slovenska, pretože Červená hviezda bola vtedy známa tým, že sťahovala najlepších hráčov,“ zaspomínal Šnegoň. Neskôr odišiel na šesť rokov do Detvy, potom sa vrátil do Červenej hviezdy, no už pod názvom VKP. Volejbalu sa venoval do 32 rokov, kedy ho začalo limitovať koleno. Už počas aktívneho hrania sa vzdelával aj po trénerskej stránke.
Vedúci mužstva Martin Šnegoň. (zdroj: archív klubu)Cesta do futbalového klubu
Na Záhorie ho priviedol v roku 2004 vtedajší tréner senického volejbalového tímu Vladimír Sirvoň, ktorý si ho vybral za asistenta. V tej dobe klub financoval Vladimír Levársky, ktorý bol neskôr úzko spätý práve s futbalovým dianím v Senici.
„V klube sme zažili tri úspešné sezóny senického volejbalu, m
yslím si, že z historického hľadiska išlo aj o najúspešnejšie ročníky. Trikrát sme boli majstrami Slovenska, vyhrali sme slovenský pohár, zúčastnili sme sa medzinárodných súťaží, stredoeurópskej ligy a dokonca sme hrali final four európskeho pohára v talianskej Perugii,“ pokračoval.
“„Zásluhou Vladimíra Levárskeho tu je to, čo teraz vidíte. Postavil sa štadión, športová hala, umelá tráva, začala sa budovať futbalová akadémia, kde vyrastalo množstvo šikovných hráčov, ktorí dnes hrávajú futbal na vysokej úrovni v zahraničných ligách aj na Slovensku,“
„
Po tom, ako Vladimír Levársky ukončil svoju spoluprácu s volejbalom na Záhorí a začal sa naplno venovať futbalu, ponúkol zmenu aj Martinovi Šnegoňovi, ktorý je od roku 2008 jeho súčasťou.
Pred príchodom Levárskeho hrala Senica 4. ligu, kam po neúspešných sezónach vypadla. S jeho príchodom do klubu prišla aj lepšia éra futbalu v Senici.
Mužstvu sa podarilo vybojovať postup do tretej ligy, no v tom istom ročníku vyhral Inter Bratislava 2. ligu, lenže klub trápili finančné problémy, kvôli ktorým neboli schopní splniť licenčné podmienky. Prišlo tak k fúzii s FK Senica, vďaka čomu boli Záhoráci opäť súčasťou najvyššej Corgoň ligy.
Senický futbal zažil svetlé roky
Odvtedy sa začalo v klube písať úspešné obdobie, kedy boli Seničania dvakrát po sebe druhí v tabuľke, dvakrát hrali finále Slovenského pohára a trikrát si zahrali Európsku ligu. V Senici bol vybudovaný nový štadión, ako aj futbalová akadémia, ktorá dnes vychováva približne tri stovky mládežníkov.
