re uskutočnenie takéhoto zámeru. Dôsledok rozhodnutia však pociťuje väčšina Záhorákov na vlastnej koži dodnes.
Hukot stíhačiek a neraz i otrasy zeme pri ostrých streľbách sa stali neodmysliteľnou súčasťou života našich občanov. Zvlášť silné pocity prežívajú ľudia bývajúci v najbližšom okolí výcvikového priestoru.
Je naozaj škoda, že veľká časť našich borovicových lesov (na ktoré sme takí pyšní) je namiesto rekreačných účelov využívaná na zlepšovanie sa v presnom triafaní bômb na cieľ. Aj z toho dôvodu je na mnohých miestach zákaz vstupu do lesa.
O stanovisko k situácii sme požiadali starostu obce Kuchyňa Róberta Bujnu. Práve táto obec tesne susedí s vojenským letiskom. „Hoci nám boli v minulosti počas cvičení amerických vojsk prisľúbené určité kompenzácie za negatívne vplyvy vyplývajúce z tesnej blízkosti letiska, sľuby sa nezrealizovali. Doposiaľ sa dá povedať, že obec má z faktu, že susedí s vojenským letiskom iba obmedzenia. Mala by dostávať odškodné za prítomnosť armády tak, ako je to bežné v civilizovanej Európe.“
Je všeobecne známe, že sa na letisku stále čosi vylepšuje. Stavia sa oplotenie, rekonštruujú sa hangáre, investície dosahujú stovky miliónov korún. No susedná Kuchyňa nemá vybudovanú zatiaľ ani len kanalizáciu. A tá nie je najmä kvôli absencii čističky odpadových vôd. Zato letisko si čističku prednedávnom vybudovalo, samozrejme iba pre seba. Pri troške dobrej vôle sa však mohla zriadiť spoločná.
Zdá sa, že o kompenzáciách za prítomnosť armády môže obec Kuchyňa asi len snívať. Naše vládne špičky si zjavne neuvedomujú, že prelet bombardéra nad hlavou vôbec nezvyšuje komfort bývania našich občanov. A tak aj cez toto leto mnohým starším občanom prelet stíhačiek opäť raz pripomenie pocity z čias 2. svetovej vojny. Na záver môžeme skonštatovať, že napriek všetkým negatívam nič nenasvedčuje tomu, že by sa mal výcvikový priestor v najbližšom čase zrušiť. Ostáva len dúfať, že sa nácviky pilotov nebudú musieť použiť v praxi.
- mb -