ka, Jaslovské Bohunice. Priebeh zápasu nenasvedčoval, že sa im podarí pretrhnúť túto nepriaznivú bilanciu. Dokonca aj ako prvý inkasovali a hoci do prestávky Joniak vyrovnal, v druhom polčase to vyzeralo, že ani jedno mužstvo už gól nedá. V 77. min. sa to však podarilo domácim, keď po kombinácii mladíkov Juraj Mikula - Miro Šúrek, druhý menovaný efektným lobom dal víťazný gól Senice. Ukončil tak 594 dní dlhý pôst bez víťazstva. Naposledy sa radovali seničania z troch bodov 18. októbra 2003, ešte v jesennej časti 2. ligy, keď v 12. kole vyhrali doma s Kobou Senec 2:0, gólmi Mariána Timka a vlastným Sendeckého. Senica hrala vtedy v zostave: Zitta - Kosík, Timko, Stanický - A.Masarovič (Partel), Zártecký, Dančík (Cifranič), J.Hílek, Kročian - Hejčík (Šarudi), P.Masarovič, tréner Richard Matovič. So zostavou z posledných kôl je iba jedno meno zhodné s tou spred 594 dňami - Hílek. Vtedy však hral Jaro, teraz jeho brat Peter. Na tak dlhý čas bez víťazstva by si ani najstarší pamätníci futbalu istotne nespomenuli. Senica bude od novej sezóny hrať 4. ligu. Najnižšia súťaž od roku 1976, kedy postúpili do 1. Slovenskej národnej ligy, v ktorej odohrali vyše 20 rokov, zvyšok v 3. lige. V Senici hrali majstrovské zápasy všetky mužstvá tohtoročnej Corgoň ligy a okrem Trnavy tam všetky prehrali. Trnava remízu 2:2 po senickom vedení 2:0 zachraňovala v 88. min. Dvakrát tu prehral aj Slovan, keď podobne ako teraz, hral tri roky v 2. lige. Pre reprezentáciu vychovali v Senici Jozefa Šajánka (roč. 1951), Rudolfa Pavlíka (roč. 1962) a Dušana Vrťa (roč. 1965), mládežníckych reprezentantov bolo nespočítane. Najvyššiu súťaž odišli zo Senice hrať do Interu Jozef Šajánek, Luboš Švirloch, Jozef Režnák, Milan Krupčík, Braňo Kubica, Vlado Prokop, Peter Petráš, do Slovana Peter Rýzek, Miro Danek, Andrej Sloboda, do Trnavy Jaro Hutta, Marián Rybanský, Ján Barkóci, Štefan Sadloň, Peter Krč, Jaro Hílek, do Nitry Vlado Včelka, do Dun. Stredy Ján Hodúr, do Chebu Peter Baumgartner, do Brna Rudolf Pavlík, do Ostravy Dušan Vrťo, do Vítkovic Miro Karas (získal s nimi majstrovský titul a hral EPM), do Slávie Štefan Pavlíček, Matej Krajčík, do Dubnice Braňo Mráz, do Trenčína Stano Velický. Pre zmenu mnoho ligových futbalistov obliekalo senický dres, či už Milan Hrica, Stano Martinkovič, Karol Pavlák, Miro Hrázsky, Milan Macánek, Emil Krajčík, Milan Máčal, Jozef Čechvala, Miro Brezovský, Ivan Kavecký, Stano Fišan (otec dnešného senického brankára Andreja), Vlado Gerič, Peter Poláček, Jozef Šuran (nedávny reprezentačný tréner), Broňo Bláha (z Brna) a aj v zostave z 18.10.2003 by sme našli niekoľkých prvoligistov.
Končí jedna éra senického futbalu. V jeho záujme bude čo najskôr na toto obdobie zabudnúť a pokúsiť sa vrátiť na cestu, na ktorú sa vydalo v roku 1976. Senický futbal je v stave, že v horšom byť už nemôže. Z toho vyplíva, že by to malo byť len už len lepšie.
Jozef Komorný