ojz Machaj. My sme využili možnosť každodenného pozorovania práce rezbárov a v strede ich práce sme položili zopár otázok p. Machajovi.
Tieto sochy vyzerajú hotové. Je na nich ešte veľa práce?
Relatívne sme asi v polovici tohoto stretnutia, i termínovo i prácou na sochách. Obyčajne si človek namýšľa, keď drevo otvorí pílou a vytvorí hrubé tvary sochy, že ako je už ďaleko so svojou prácou. No až teraz začína mravenčia práca za pomoci dláta, keď musí dotvoriť detaily.
Aký materiál používate na svoju prácu?
V prípade sympózia v Mor. Sv. Jáne používame na zhmotnenie svojich predstáv drevo z topoľov a dubov. Aké drevo použijeme záleží od nápadu a finalizácie samotného projektu. Napr. dub sa výborne obrusuje ale topoľ je vláknitejší materiál a tak je vhodný na hrubšie opracovanie bez dajakých hladkých plôch.
Životnosť takýchto sôch je?
To je otázka údržby. Ak budú ošetrované a chránené pred červotočom, tak napr. topoľ má životnosť takých dvadsať rokov a viac.
V koľkých obciach na Záhorí ste už zorganizovali podobné sympózium?
Toto je piata obec na Záhorí kde takto spoločne tvoríme. Na budúci rok sú dohodnuté tri sympóziá. Naisto bude v Plaveckom Štvrtku, potom v Suchohrade, Vysoká pri Morave a ideme ďalej na ďalšie obce napĺňať moju vizionársku myšlienku, že od Lamača po Skalicu musí v každej obci stáť nejaká drevorezba, či drevené súsošie.
Práce vytvárate podľa požiadaviek jednotlivých obcí, alebo použijete vlastný návrh?
Zo začiatku sme neakceptovali žiadne požiadavky, práce sme vytvárali podľa vlastných predstáv a návrhov. Od tohoto sme už odstúpili a v podstate ide o spoločnú dohodu medzi nami a objednávateľmi sôch.
Dá sa pri vyrezávaných prácach spoznať i rukopis autora?
Na sochách, ktoré stvárňujú určité popisné postavy, je jednoznačne vidieť autorský rukopis, no napr. na takpovediac „záhradných objektoch“, tak tam je to o čistých líniách a o nápade.
Prezradíte i mená ostatných výtvarníkov tvoriacich na tomto sympóziu?
Sochu klauna vyrába Rudolf Cserge z Bratislavy, Jána Krstiteľa vyrezáva Miro Trnovský z Kalamen, Peter Šrank z Veľkého Lapášu stvoril zaujímavú dámu, Vlado Korytár z Bratislavy ženu s kyticou a ja dokončujem svoju „figúrku“ z hry „Človeče nehnevaj sa !“
Stretli ste sa na svojich sympóziách i so záporným pochopením svojich aktivít?
Viete, že ani nie? Väčšinou je nám priaznivo naklonená i verejnosť. Ono treba podobné akcie naplánovať vo vhodnom termíne. Buď má obec výročie a vtedy je na podobné aktivity i dostatok peňazí, alebo, ako je tomu v tomto prípade, využijeme podujatie, ktoré je medzi verejnosťou dostatočne známe a obľúbené. Celá obec sa naň chystá a pripravuje a tak dostávajú priestor i výtvarné a im podobné aktivity. Viď napr. práve chystajúcu sa výstavu „Svätojánsky výtvarníkov a fotografov“ sprístupnenú práve v čase konajúceho sa jarmoku.
Ako sme mali možnosť sa presvedčiť i na vlastné oči, práca s drevom je síce krásna, ale vôbec nie až tak idylicky ľahká, ako to v prípade rezbárov vyzeralo. „Stačí tomu len rozumieť,“ znela odpoveď jedného z výtvarníkov na podobnú otázku prihliadajúcich sa občanov Moravského Sv. Jána. A tak som sa pomaly vzdialil a iba potichu pozoroval prácu rúk, ktoré tomu naozaj rozumejú!
