BORSKÝ SV. JUR. Po piatkovom tréningu čakala na hráčov a vedenie klubu Borského Svätého Jura milá povinnosť.
K životnému jubileu 70 rokov gratulovali dlhoročnému hospodárovi Štefanovi Komáčekovi, známemu aj pod prezývkou Jerry.
Začínal v bráne
Futbalu sa začal venovať Štefan Komáček v desiatich rokoch ako jediný z rodiny. Učarovala mu brána, ako sám úsmevne dodal, bavilo ho hádzať sa po zemi. V Borskom Svätom Jure prešiel všetkými mládežníckymi kategóriami až do A-mužstva, kde mal však na brankárskom poste silnú konkurenciu a tak hrával ako hráč v poli, či už na poste obrancu, ale aj útočníka, jednoducho tam, kde bolo treba.
Aktívne sa futbalu venoval do osemdesiatych rokov, no ani po ukončení hráčskej činnosti sa s futbalom nelúčil. V klube začal pôsobiť ako hospodár.
„Neskôr som A-mužstvu robil lekára, kvôli čomu som si musel urobiť kurz v Senici, robil som trénera žiakom, vedúceho mládežníkom a keď nemal kto pískať za Borský Svätý Jur, tak som robil aj rozhodcu,“ spomínal so smiechom na všetky činnosti, ktorými si v klube prešiel.
Viacero funkcií v klube
Ako lekár pri A-mužstve pôsobil dlhé roky a keď bolo treba, vybehol s taškou na trávnik aj v staršom veku. „To sa mi už smiali, že kým dobehnem k hráčovi, tak aj zomrie. Bolo to zas výhodné, keď sa vyhrávalo, lebo sme natiahli čas,“ zaspomínal so smiechom Jerry. V žiakoch trénoval svojho syna, a podľa jeho slov mu dal aj poriadne zabrať.

„Bol najviac trestaný, jednoducho musel byť najlepší. Bol však veľmi dobrý bežec, často behával a ja som vedľa neho chodil na babete a musel mi stačiť. Potom sa to však ukázalo aj na ihrisku,“ pokračoval Komáček, ktorý ale nemá v rodine pokračovateľa futbalu, pretože má len samé vnučky.
Pískaniu sa venoval štyri alebo päť rokov, a to hlavne z dôvodu, že ak klub nemal svojho domáceho rozhodcu, tak hrával v doobedných hodinách.
„Ako rozhodca som mal problémy, niekedy sa na mňa hnevali, dokonca ma chceli aj biť. Človek sa však nesmie dať a báť, pretože ak sa človek bojí, potom si viac dovoľujú fanúšikovia aj futbalisti,“ pokračoval jubilant. Ešte dnes vybehne na ihrisko ako rozhodca v domácich zápasoch prípravky.

Činnosť hospodára
Napriek týmto činnostiam sa mu však vždy cnelo za funkciou hospodára. „Nemohol som sa pozerať na to, keď to robil niekto iný,“ odzneli aj slová kritiky od Jerryho. Prezývku dostal podľa slávnej kreslenej rozprávky Tom a Jerry, teda po malej myške, a to hlavne kvôli svojej výške. Ako hospodár sa Štefan Komáček stará o ihrisko, zavlažovanie, bránky a siete, o poriadok v šatniach a na štadióne, perie dresy a podobne. Ako dodal, veľmi ho to baví a na štadióne trávi každý deň.
„Manželka sa mi niekedy smeje, že mi sem dá posteľ, aby som tu mohol aj spávať,“ opäť zavtipkoval oslávenec.

Jerry je celý život verný jednému jedinému klubu, a aj napriek tomu, že už pri oslave 60. narodenín sa s činnosťou v klube lúčil, robil hospodára ďalších desať rokov. Najradšej spomína na sezóny, kedy sa mužstvám v klube darilo alebo sa postupovalo, naopak, ťažko sa spomína na menej úspešné ročníky. Rovnako bol pre neho smutný aj posledný rok, ktorý bol poznačený pandémiou koronavírusu a futbal sa na dlhú dobu zo štadiónov vytratil.
Za šesťdesiat rokov prežitých v jednom klube je to množstvo krásnych spomienok. Štefan Komáček si do budúcna praje hlavne zdravie, počas pandémie ho neobišla ani korona, ktorá ho výrazne potrápila začiatkom decembra. Hospodárovi Borského Svätého Jura prajeme k jeho jubileu všetko dobré a aby zotrval vo svojej funkcii ešte desiatky ďalších rokov.
Aj ďalší jubilant
Štefan Komáček však nie je jediným jubilantom v klube. Koncom roka oslávi 70 rokov aj bývalý hráč, dlhoročný tréner a funkcionár klubu František Rybár, s ktorým sme sa rozprávali.

František Rybár sa narodil v decembri 1951 a pochádza z futbalovej rodiny.
„Otec dlhé roky chytával za Borský Svätý Jur a už ako chlapec som sa chodil pozerávať na jeho zápasy. To bol môj prvý stret s futbalom. Okrem toho sme na základnej škole boli taký ročník, že z pätnástich chlapcov sme dvanásti hrávali futbal,“ zaspomínal František Rybár, ktorý sa v minulosti venoval aj atletike.
Rozhodol sa pre trénovanie
V klube si prešiel všetkými mládežníckymi kategóriami až do A-mužstva, no v 28 rokoch sa rozhodol absolvovať trénerský kurz v Brodskom.

„Na to ma klub oslovil s ponukou trénovať žiacku kategóriu, v ktorej som si vychoval hráčov a presunul sa s nimi do dorastu. Dosahovali sme výborné výsledky, bol to silný tím a keďže sme boli úspešní, vedenie klubu mi dalo šancu aj pri A-mužstve,“ pokračoval podpredseda klubu, ktorý viedol mužskú kategóriu v Borskom Svätom Jure až do sezóny 2018/2019.
Počas dlhých rokov mal ponuky aj z iných klubov, rozhodol sa však zostať verný tomu, ktorý ho vychoval. „Povedal som si, že otec tu celý život chytával, keď ukončil hráčsku činnosť, pôsobil ako pokladník, tak zostanem aj ja, dokonca som si vedľa seba vychoval nástupcu. Syn Ľuboš v klube taktiež hrával futbal a teraz je jeho predsedom, okrem toho pôsobí aj vo výkonnom výbore ObFZ Senica,“ pokračoval Rybár, ktorý dodal, že futbalom žije celá jeho rodina, dokonca si vďaka nemu našiel aj manželku.
„Ako dorastenci sme hrali v Strážoch zápas a nejaké dievčatá tam povzbudzovali. Hneď mi padla do oka a dodnes je moja žena,“ prezradil dlhoročný tréner.
Lepšie aj horšie sezóny
Za dlhé roky trénovania zažil pri A-mužstve lepšie aj horšie sezóny. S ťažkým srdcom spomína na rok 1987, kedy Borský Svätý Jur bojoval v kvalifikácii o postup do krajskej súťaže, no pre administratívnu chybu napokon postúpil súper z Koválova. „Nerád sa k tomu vraciam, ale ani to ma neodradilo od trénovania a pokračoval som v zdokonaľovaní, pretože ma to napĺňalo. Mal som česť trénovať množstvo šikovných a talentovaných hráčov, ktorí sa prepracovali do vyšších súťaží,“ pokračoval Rybár. V klube si prešiel takmer všetkými funkciami, od vedúceho mužstva, podpredsedu až k predsedovi klubu.

„Borský Svätý Jur je futbalová dedina, futbal je tu tradíciou, onedlho klub oslávi storočnicu, vyrástli tu dobrí hráči, dokonca aktuálny tréner A-mužstva Roman Kafka hrával kedysi za Slovan Bratislava. Som rád, že som jeho súčasťou.“
Rád si pozrie dobrý futbal
Okrem domácich zápasov si však František Rybár zájde rád aj na futbal do Senice, Moravského Svätého Jána, Šaštína, Stráží a dobré vzťahy počas svojej trénerskej činnosti naviazal aj s Radimovom. „Kedysi u nás mali problém vyhrať a ako jediní sme im v tej dobe dokázali konkurovať,“ prezradil Rybár.
A čo sa podľa neho za tie roky zmenilo vo futbale? „Dnes je futbal rýchlejší, dynamickejší, dôležitá je taktika a hlavne na Záhorí je silná konkurencia. Každé mužstvo sa snaží mať čo najviac natrénované a každý tím má šikovných hráčov.“ Aj z tohto dôvodu František Rybár ocenil nový model najvyššej oblastnej súťaže.

„To, že sa liga rozdelila na dve skupiny po desať mužstiev, je dobrý krok. Pre všetkých je to výhodnejšie na cestovanie, okrem toho sa hrajú v oblasti samé derby zápasy, o ktoré majú veľký záujem aj fanúšikovia. Myslím si, že táto cesta je správna,“ zhodnotil podpredseda.
Do budúcna si František Rybár praje hlavne zdravie a aby futbal napredoval a nebrzdila ho viac pandémia koronavírusu. „Chcem, aby sme sa zase mohli všetci spoločne a s radosťou stretávať na štadiónoch a mali futbalový zážitok z dobrých zápasov,“ dodal Rybár.
