Umelá pľúcna ventilácia zachraňovala ľuďom životy

SKALICA. Epidémia koronavírusu priniesla aj do slovníka širokej verejnosti nové pojmy. Medzi často používané slová sa pridal termín umelá pľúcna ventilácia, ktorá je existenčne dôležitá pri záchrane pacientov s ťažkým priebehom koronavírusu.

Prečítajte si tiež Prečítajte si tiež Kríza predaj bytov nezastavila. Naopak, zvýšila Čítajte 

Situácia v skalickej nemocnici na Oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny je aktuálne stabilná.

K dispozícii majú celkovo 11 pľúcnych ventilátorov na invazívnu ventiláciu pľúc. Sedem ventilátorov je vo vlastníctve nemocnice, tri ventilátory sú zapožičané zo Štátnych hmotných rezerv a jeden ventilátor je od súkromnej firmy z Holíča. Dva ventilátory používajú na neinvazívnu ventiláciu pľúc.

Aktuálny stav

Momentálne oddelenie pozostáva z ôsmich intenzivistických lôžok. V čase pandémie bola nemocnica nútená rozšíriť oddelenie až na desať plne využitých lôžok.

Umelá ventilácia pľúc je prístrojová podpora dýchania určená pre pacientov s rizikom zlyhania alebo zlyhaním dýchania.

,,K tomu dochádza buď primárne z pľúcnych príčin, teda ťažké zápaly pľúc, kam patrí napríklad syndróm akútnej dychovej tiesne pri nákaze COVID-19, alebo akútne zhoršenie chronickej obštrukčnej pľúcnej choroby. Sekundárne aj z mimopľúcnych príčin, napríklad strata svalovej sily pri postihnutí kostrových svalov, pri poškodení mozgu, ako súčasť multiorgánového zlyhania pri infekcii iného orgánu, pľúcny opuch pri zlyhaní srdca či reakcia na alergickú látku,“ vysvetľuje primár Oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny doktor Rastislav Sabanoš.

Každý má iné pľúca

Pľúcny ventilátor preberá na seba celú pacientovu dychovú prácu. Správnym nastavením parametrov ventilátora z veľkej časti zdravotníci nahrádzajú funkciu pľúc - ako ventiláciu, tak aj respiráciu.

,,Pľúcne tkanivo nie je uniformné ani medzi ľuďmi, každý človek má iné vlastnosti pľúcneho tkaniva, ani v rámci jedného človeka, pretože rôzne oblasti pľúcneho tkaniva majú iné vlastnosti, a preto na základe aktuálnych vlastností pľúcneho tkaniva je nutné individualizovať pre každého pacienta ten jeho „na mieru ušitý“ ventilačný vzorec a vybrať správny ventilačný režim. Vlastnosti pľúc sa každú chvíľu menia, preto je nutné podľa aktuálneho stavu meniť parametre ventilátora tak, aby sa zamedzilo poškodeniu pľúc ventilátorom,“ opisuje primár.

Prioritou sú skúsenosti

Vedieť ventilovať vyžaduje praktické zručnosti, čiže rýchlu a bezchybnú intubáciu a široké multiodborové vedomosti.

,,V prvom rade je to spoznanie choroby, ktorá viedla k zlyhaniu dýchania, poznatky z fyziológie pľúc a patofyziológie chorôb pľúc, znalosti liečby chorôb vedúce k zlyhávaniu dýchania, poznať napríklad interakcie umelej pľúcnej ventilácie s aktuálnym stavom kardiovaskulárneho systému. Veľmi dôležité sú získané skúsenosti lekára v rozhodovaní sa, kedy už pacienta „napojiť na ventilátor“, niekedy už len hodinové omeškanie má výrazný vplyv na ďalšiu prognózu pacienta,“ odpovedá primár na otázku, či je napojenie pacienta na ventiláciu pre zdravotný personál náročné.

Podľa jeho slov celosvetovo najkvalifikovanejším a najskúsenejším lekárom pre ventiláciu je lekár oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny vzhľadom na to, že sa vo svojej praxi veľmi často stretáva s pacientami v kritickom stave so zlyhaním dýchania.

Zároveň preto, že ako druhú časť svojej praxe vykonáva celkovú anestéziu pri operáciách, kde je tiež potrebná ventilácia, ale v tomto prípade anestetickým prístrojom.

"V krízovom čase ako bola pandémia, kde celoplošne chýbali lekári, teoreticky, možno aj prakticky, po intenzívnom zaučení môže ventilovať v základných ventilačných režimoch každý lekár, ale skúsenosti sa získavajú ťažko a veľmi dlho,“ vysvetľuje primár.

Pandémia COVID-19 ukázala, akí sú títo lekári nenahraditeľní v liečbe tých stavov zlyhania dýchania, kde nestačí len inhalovať kyslík alebo podpora neinvazívnou ventiláciou.