ík Záhoráckeho maratónu. Aj tu štartovali obaja pretekári. Petrovi Tichému sa odveta vydarila a miesta na stupňoch víťazov si tentoraz vymenili.
Od štartu bežali bok po boku. Všetkými medzičasmi prechádzali ako prví a odstup za nimi sa neustále zvyšoval. Tesne pred obrátkou v Šaštíne nasadil rýchlejšie tempo Tichý a prišiel si pre Cenu primátora mesta Šaštín, venovanú najrýchlejšiemu maratóncovi na obrátke. Na 30 km bol jeho náskok už rovné 2 minúty a do cieľa sa zvýšil na takmer 6 minút. K Moravcovi sa v závere približoval Štefan Lehén z Fešák teamu Trnava, ktorý z jeho náskoku od tridsiateho km stiahol takmer 5 minút, no jeho náskok z prvej polovice trate bol veľký a v pohode si dobehol pre 2. miesto. Vynikajúco bežala aj Andrea Bérešová, ktorá ako prvá žena dobehla na celkovom piatom mieste, poslednom v čase pod 3 hodiny.
Peter Tichý je dlhoročný reprezentant v chôdzi, účastník majstrovstiev sveta i Olympijských hier. V poslednom čase je ho však často vidieť medzi bežcami a je aj Majstrom Slovenska v maratóne. „Pred týždňom som už po trinásty krát štartoval na Záhoráckej dvadsiatke v Borskom Mikuláši (pred dvomi rokmi ju vyhral - pozn. red.), kde som sa dozvedel o Záhoráckom maratóne. Keď ti Janko vyfúkol víťazstvo v Čadci, vráť mu to na Záhorí - vnukol mi kamarát myšlienku na revanš za Kysucký maratón. Už od februára mám však problémy s trieslom. Zo skúseností už viem, že mi na to najviac pomáha chôdza. Tak som sa na maratóny pripravoval chodeckým tréningom. V Senici som sa cítil už v pohode a podarilo sa mi zabehnúť o 12 minút rýchlejšie ako v Čadci. Doteraz som mal vždy rýchlejšiu (až na jednu) druhú polovicu trate. Preto som si veril a tesne pred obrátkou som pridal. Trhák sa mi vydaril a vyhral som s takmer 6 minútovým náskokom. S Jankom sme dobrí kamaráti, tak ako aj všetci bežci medzi sebou. Verím, že sa ešte neraz na trati stretneme,“ povedal pre náš týždenník víťaz Záhoráckeho maratónu Peter Tichý.
Ján Moravec: „Svoju prípravu som zameral hlavne na Kysucký maratón, v Senici som pôvodne nemal plán bežať. Nie som totiž typ bežca, ktorému stačia tri týždne na regeneráciu. K dnešnému maratónu len toľko, že do 20. kilometra sme bežali ľahko bok po boku. Tesne pred obrátkou nasadil Peťo vyššie tempo. Pomyslel som si, že chce vyhrať cenu na obrátke, no sily mu rýchlejšie ubudnú. Mne sa také niečo stalo pred tromi rokmi. Keď som však videl, že tempo ho nezlomilo a jeho náskok sa neustále zvyšuje, zlomilo to mňa. Prehra ma mrzí, no Peťo bol dnes najlepší a víťazstvo si zaslúžil.“
JOZEF KOMORNÝ