SKALICA. V polovici januára oznámila hokejová Skalica viacero noviniek, medzi ktorými bol aj návrat 22-ročného centra Sebastiána Šmidu.
Ten sa napokon v skalickom drese ohrial iba štyri zápasy, v ktorých strelil dva góly. Záujem o útočníka prejavil klub nadnárodnej súťaže ICE Hockey League – Bratislava Capitals.
„Sebastiána sme chceli v našom tíme vyskúšať už pred sezónou, utrpel ale zranenie, ktoré to znemožnilo. Šmida je bývalý mládežnícky reprezentant, navyše solídne technicky a korčuliarsky vybavený. Chceme pokračovať v tom, že dávame šancu mladým reprezentantom kariérne rásť v silnej lige, akou je IHL,“ vyjadril sa k príchodu mladého hráča generálny riaditeľ Bratislava Capitals Dušan Pašek.
Sebastián Šmida bol v minulej sezóne 4. najlepším strelcom ligy. Na konto si v 50 zápasoch pripísal 28 gólov a 22 asistencií. Sezónu 2019/2020 začínal v Nových Zámkoch, drvivú väčšinu ale strávil na Záhorí, odkiaľ sa presúval do českej Kadane, za ktorú si ale nezahral.
Spoločne sme sa s mladým hokejistom rozprávali o jeho návrate do skalických farieb, o tom, ako vníma obdobie pandémie koronavírusu, aj ako hodnotí hokejové podmienky v susedných Čechách, kde pôsobil už aj ako mládežník.
Začiatkom roka Skalica avizovala medzi posilami aj vaše meno. Napriek tomu, že ste v klube nezotrvali dlho, aký bol pre vás návrat do skalických farieb?
- Hrať za Skalicu je vždy príjemný pocit, keďže je to doma. Návrat mi nerobil žiadny problém. Skoro všetkých chalanov som poznal už z minulých sezón, takže pre mňa nebolo ťažké zapojiť sa do tímu.
Bola pre vás Skalica správnym rozhodnutím na rozohranie sa po zranení?

- Určite áno. Keďže som mal zranenie kolena, ktoré trvalo pomerne dlho, potreboval som už hrať. So Skalicou som sa dohodol na otvorenej zmluve, čo znamená, že kedykoľvek môžem odísť do iného klubu, aby to bolo pre obe strany výhodné. Ja som sa potreboval dostať do tempa a Skalica chcela pomôcť v ťažkej situácii s umiestnením v tabuľke.
V aktuálnej sezóne sa Skalici nedarilo podľa predstáv. Sledovali ste výsledky mužstva aj pred vaším príchodom?
- Možno táto sezóna nepatrí v Skalici k tým najlepšie rozbehnutým, ale ja stále verím, že to chalani zvládnu bez problémov do play-off a uhrajú čo najlepší výsledok. Skalicu sledujem stále, takže som vedel, ako im to ide a ako to tam vyzerá, nakoľko som pravidelne v kontakte s niektorými hráčmi.

V minulej predčasne skončenej sezóne ste boli 4. najlepším strelcom ligy a na svoje konto ste si pripísali 28 gólov a 22 asistencií. Ako na ňu spomínate?
- Predošlú sezónu hodnotím veľmi pozitívne, ako po tímovej stránke, tak aj po tej individuálnej. Po sezóne sa mi otvorili brány do rôznych vyšších líg, čo ma veľmi potešilo a naskytli sa mi nové cesty v kariére.
Okrem toho ste pôsobili v českej Kadani, kde vás však pribrzdilo zranenie.
- Áno, pôsobil som v prvoligovom tíme Kadaň. Bohužiaľ, tam som odohral iba tri prípravné zápasy, lebo som sa zranil. Štyri mesiace som liečil zranené koleno a musel som začať premýšľať, kde budem hrať, keď sa uzdravím, keďže koronavírus sťažil dianie v športe a veľa klubov malo problém s financiami.
Nešlo o vašu prvú skúsenosť v českých ligách, keďže ste u „susedov“ hrávali už aj ako mládežník. Čo stálo za vaším odchodom do Čiech?

- Za odchod mohla kvalita ligy, keďže nie je žiadnym tajomstvom, že Česi sú napred v práci s mládežou, ako aj celkovo s hokejom. Pre mňa to bol krok vpred a veľmi mi to pomohlo v ďalšom posune.
Ako ste naznačili, v Čechách sú lepšie hokejové podmienky. Vnímate ich príliš rozdielne?
- Podľa mňa ide o dosť veľké rozdiely. Počas doby, keď som tam pôsobil, tak sa trénovalo viac ako na Slovensku a rovnako bola v tímoch aj oveľa väčšia konkurencia. Momentálne to však už neviem objektívne posúdiť, keďže to bolo dávno. V Čechách však majú akadémie, ktoré dávajú deťom výborné podmienky na kombinovanie školy s hokejom a iné výhody, ktoré mládeži pomáhajú v raste.
Rovnako ste v minulosti pôsobili aj vo fínskom klube KooKoo U20. Ako s odstupom času hodnotíte túto skúsenosť a aká bola vaša cesta do Fínska?
- Po hokejovej stránke to pre mňa bola obrovská skúsenosť, keďže Fíni patria k najlepším hokejistom na svete. Odniesol som si odtiaľ veľa užitočných vecí. Taktiež mi to pomohlo zlepšiť sa v angličtine. Do Fínska som išiel hneď po majstrovstvách sveta v hokeji do 18 rokov a pomohol mi v tom jeden známy, keďže som v tej dobe ešte nemal agenta.
Minulý rok bol iný ako tie predošlé a výrazne zasiahol aj do športového diania. Ako ste ho vnímali?

- Osobne som bol hlavne sklamaný z toho, ako sa minulá sezóna skončila, keďže sme mali dobre rozohrané play-off a verili sme si na vysoké priečky.
Aktuálnu sezónu som to ani moc nevnímal, keďže som bol väčšinu času zranený, ale teraz, keď už hrám, tak je to divný pocit hrať bez divákov. To je asi ten najväčší rozdiel, ktorý vníma každý hráč. Hokej hráme pre divákov a bez nich na štadióne je to pre nás veľký nezvyk.
V minulosti ste boli súčasťou reprezentácie, sledovali ste nedávne majstrovstvá sveta v hokeji do 20 rokov?
- Popravde som Slovákov veľmi nesledoval, takže môžem ťažko komentovať ich výkony, ale z toho, čo som videl, nemajú sa za čo hanbiť .
Máte aj nejaké hokejové ciele do budúcna?
- To sa nehovorí (smiech). V momentálnej dobe nikto z nás nevie, čo bude ďalšiu sezónu, takže by som nerád predbiehal.